Postupne nám skončia dovolenky a my sa opäť naplno vrátime do pracovného procesu. To, čo nás z neho môže počas roka opäť vytrhnúť, je práce neschopnosť. Jednou z najčastejších príčin PN je dlhodobý stres. Ako ho však zvládnuť bez toho, aby nám ublížil a spustil v nás nežiadúce ochorenie?
Ak si naberieme na plecia príliš veľa práce, nemáme správny time management, trápi nás pracovná nestabilita, nedostatok tvorivých podnetov, problémy vyplývajúce z nerovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a ďalšia hora povinností po návrate domov z práce, rozhodne sa to na nás odrazí. Nie je možné obsiahnuť množstvom energie, ktorú máme denne k dispozícii, všetky uvedené činnosti bez ujmy na zdraví.
Od stresu k depresii
Návrat do práce po dovolenke môže byť veľmi stresujúci, najmä ak sa vám práca zatiaľ poriadne nakopila. Depresia súvisiaca s nadmerným stresom je jednou z hlavných príčin práceneschopnosti, napriek tomu, že stres je prirodzený, vrodený a inštinktívny mechanizmus, ktorý potrebujeme na to, aby sme prežili. Bez neho by sme nevedeli byť v strehu a vyhnúť sa tak hroziacemu nebezpečenstvu.
Stres nám pomáha dosahovať naše ciele, čeliť výzvam a upozorňuje nás na hrozby. Všetci veľmi dobre poznáme 3xU: únik, útek a ustrnutie. Problém však nastáva vtedy, keď sa akútny stres, ktorý je dobrý a potrebný, stáva chronickým a my nevieme, ako ho zvládať. V tele sa vtedy nahromadí nadmerné množstvo stresových hormónov, najmä kortizolu, a tie sa stávajú spúšťačom mnohých ochorení.
Dlhodobý stres netreba podceňovať
Dlhodobý stres ovplyvňuje naše zdravie a môže viesť ku kardiovaskulárnym, tráviacim ale aj mentálnym problémom vrátane úzkosti a depresie, migrénam a bolestiam chrbta a dokonca aj k hormonálnej nerovnováhe. Človek pod stresom prechádza v skutočnosti tromi jeho fázami, pričom počas každej z nich si ešte stále môže povedať: STOP.
Keď sa akútny stres mení na chronický, náš tráviaci systém zareaguje ako prvý, pretože existuje priame spojenie medzi mozgom a žalúdkom a to sa premieta do tráviacich problémov. V druhej fáze, (a ak nadmerné vystavovanie sa stresovým podnetom nebolo v prvej fáze zastavené alebo správne zvládnuté), telo si začne pýtať odmenu, teda dopamín. Preto v stresových obdobiach tak často siahame po sladkostiach, alkohole alebo skĺzneme k výbuchom zlosti. Z toho istého dôvodu vystresovaní ľudia podľahnú návykovým látkam alebo nabehnú na vlhu záchvatovitého prejedania, aby sa utešili. Tretia fáza je, keď naozaj ochoriete a vo vašej osobnosti je badateľná zmena: nemôžete spávať, ste podráždená, máte problémy s koncentráciu či pamäťou, až sa nakoniec u vás môže rozvinúť úzkostná porucha alebo depresia.
Viete, aké výhody má pobyt v prírode pre vaše zdravie a psychickú pohodu?
Rozpoznanie spúšťačov je kľúčové
Na to, aby sme sa naučili so stresom pracovať a zvládať ho sa najskôr musíme naučiť rozpoznávať jeho spúšťače. Stresový stimul je nový, neznámy, nepredvídateľný a ohrozujúci. Preto prvá vec, ktorú musíte urobiť, je identifikovať situácie, ktoré vám ho spúšťajú a vymyslieť stratégiu, ako ich zvládať. Ak napríklad idete do stresovej reakcie vtedy, keď máte veľa práce, je potrebné svoju pracovnú situáciu analyzovať a premyslieť si riešenie. Tým môže byť oslovenie nadriadeného, aby k vám prijal posilu, presunul časť vašej práce niekomu inému vo vašom tíme, naučiť sa povinnosti delegovať (nie vždy je to možné) alebo, ak to inak nepôjde, možno sa budete musieť porozhliadnuť po novom zamestnaní.
Aj tento problém má riešenie
V stresových situáciách je tiež veľmi prospešné a liečivé vyrozprávať sa niekomu, komu dôverujeme. Buď dobrej priateľke, partnerovi alebo terapeutovi. Pomôže vám získať nadhľad a celú situáciu uvidíte v iných farbách. Okrem toho je potrebné nahromadený stres vyvážiť niečím príjemným: smiech, večera s priateľmi, kino (pri dobrom filme vždy zabúdame na problémy), dobrá kniha, cvičenie, prechádzka v lese a podobne. Skvelým receptom je tiež v období stresu začať pomáhať iným ľuďom. Vtedy sa nám začne vyplavovať hormón oxytocín (hormón spokojnosti), pod vplyvom ktorého sa cítime šťastné a vyrovnané.
Ďalším užitočným nástrojom zvládania stresu je naučiť sa relaxovať. Zvoliť si môžeme opäť aktivitu, ktorá nám je najpríjemnejšia: joga, dychové cvičenia (pranayama) alebo meditácia.
Čo v obdobiach nadmernej stresovej záťaže najviac pomáha vám?
Zdroj obrázkov: Freepik
