Porucha pozornosti v kombinácii s hyperaktivitou nie je len problém týkajúci sa detí. Môže sa rovnako týkať aj dospelých, diagnostika a liečba je však v tomto prípade skôr výnimkou. Prečo je tomu tak? S touto poruchou u dospelých jedincov sa akosi neráta napriek tomu, že jej prítomnosť je skutočná. Koho z dospelých sa ADHD týka? Každému, komu bola porucha diagnostikovaná v dospelosti, ju určite mal aj v detstve. Niektorí z nej vyrastú, 60% si ju však prenesie aj do dospelosti a to ako muži, tak aj ženy. Je tiež možné, že mnohým dospelým poruchy pozornosti v kombinácii s ADHD v detskom veku diagnostikované neboli a tak netušia, že by im mali venovať pozornosť. Kam až siaha tento problém dnes?
Prečo sa môže ADHD ukázať v dospelom veku?
Dospelý človek by mal viesť rovnovážny život a mal by byť schopný plniť svoje záväzky a chodiť na stretnutia včas. Ak však neustále chodíte neskoro, ste roztržitý, zabúdate kde ste si odložili veci alebo, nebodaj, zabúdate prísť na dôležité stretnutia, môžete aj vy trpieť poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Postihuje pomerne veľké percento dospelých a je sprevádzaná širokou škálou frustrujúcich symptómov, ktoré môžu narúšať vzťahy, kariéru aj bežné fungovanie v spoločnosti.
Napriek tomu, že nie je úplne známe, čo presne ADHD spôsobuje, predpokladá sa že ide o kombináciu génov, prostredia v ktorom vyrastáme a fungovania mozgu. Ak vám bolo v detstve diagnostikované ADHD, je pravdepodobné, že ste si niektoré z príznakov preniesli aj do dospelosti. Ak ste však v detstve diagnostikovaní neboli, to ešte neznamená, že vás nediagnostikované ADHD nemôže v dospelosti ovplyvňovať.
Problém s diagnostikou v minulosti?
Za našich čias nebola diagnostika ADHD taká bežná, ako je tomu dnes. Namiesto toho, aby sa rozpoznali skutočné príznaky a venovala sa im pozornosť, neposedný žiak sa v triede označil za nevychovaného, zasnívaného, hlupáka, výtržníka alebo za úplne neschopného. S takouto nálepkou šiel z ročníka do ročníka, až sa z nej stala stigma jeho vlastnej osobnosti. Niečo, čo ho podľa okolia definuje.
Ak sa takéto dieťa nediagnostikuje, vyrastie z neho roztržitý dospelý žonglujúci niekoľko loptičiek naraz (práca, rodina, domácnosť, vzťahy), pričom všetky mu neustále padajú, čím môže jeho osobnosť veľmi trpieť. Dobrou správou je, že ak budete tomuto problému venovať náležitú pozornosť, dobrý terapeut vás naučí techniky pomocou ktorých symptómy ADHD dostanete pod kontrolu.
Prejavy ADHD v dospelosti
Táto oblasť je pomerne neprebádaná, no medzi základné symptómy v dospelosti patrí:
- Problém zapamätať si informácie;
- problém sústrediť sa na prácu;
- neschopnosť usporiadať si úlohy a stanoviť priority;
- neschopnosť dokončiť prácu včas;
- nedbanlivosť a nepozornosť k detailom;
- začínanie nových úloh pred dokončením starých;
- zábudlivosť a strácanie vecí;
- rýchla znudenosť, potrebné stále nové impulzy;
- nízky pocit vlastnej hodnoty;
- nepokoj a nervozita;
- skákanie do reči;
- zahmlievanie a prekrúcanie odpovedí;
- zmeny nálad, podráždenosť, unáhlené konanie;
- neschopnosť vyrovnať sa so stresom;
- extrémna netrpezlivosť;
- impulzívnosť;
- nedostatok empatie;
- neschopnosť udržať si vzťahy;
- narušené vzťahy na pracovisku;
- promiskuita;
- prílišné riskovanie;
- príliš rýchle šoférovanie.
Dominika Pašková: Energiu beriem z možností napĺňať svoj potenciál
Diagnostika ADHD v dospelosti
Ako aj iné poruchy osobnosti, aj túto diagnostikuje psychiater. Vyšetrenie bude prebiehať formou rozhovoru prípadne krvným odberom.
Liečba ADHD v dospelosti
Existuje niekoľko dostupných možností liečby, ktoré dokážu pomôcť dospelým poradiť si s ADHD alebo aspoň zmierniť jej príznaky. Pri miernej forme sa odporúča kognitívno-behaviorálna terapia. Psychológ vám pomôže naučiť sa:
- lepšie si zorganizovať čas;
- držať sa plánov;
- dokončovať činnosti, ktoré ste začali;
- určiť si priority.
Je tiež dôležité neustále pracovať na kľúčových postupoch, aby ste boli lepšie ako osobnosť vybavená na zvládanie výziev. Tie obsahujú:
- zvládanie stresu;
- konzumáciu vyváženej stravy s elimináciou cukru;
- pravidelný a dostatočne dlhý spánok.
Pri ťažšej forme ADHD lekár indikuje medikamentóznu liečbu, program na zvládanie stresu, prípadne odporučí vhodného kouča zameraného na time manažment. Je veľmi dôležité, aby mal pacient podporu rodiny a blízkeho okolia.
Mýty a fakty o ADHD v dospelosti
Mýtus: ADHD je len nedostatok disciplíny. Aj títo ľudia sa dokážu sústrediť, ak chcú.
Fakt: ADHD vyzerá veľmi podobne ako problém so silou vôle, ale nie je. Ide o chemický problém v riadiacich systémoch mozgu.
Mýtus: Ľudia s ADHD nedokážu žiadnej činnosti venovať dlhodobú pozornosť.
Fakt: Ľudia s ADHD sa často dokážu sústrediť na aktivity, ktoré ich bavia. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažia, majú problém udržať pozornosť v prípade, že je úloha nudná alebo sa opakuje.
Mýtus: Každý má príznaky ADHD, no človek s primeranou inteligenciou ich dokáže prekonať.
Fakt: ADHD postihuje ľudí všetkých úrovní inteligencie a ich prekonávanie s výškou IQ nijako nesúvisí.
Mýtus: Ten kto trpí ADHD vždy trpí aj úzkosťami, depresiou a rôznymi hraničnými poruchami osobnosti.
Fakt: Osoba s ADHD má naozaj šesťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že bude mať aj inú psychiatrickú poruchu alebo poruchu učenia, než väčšina ostatných ľudí. ADHD sa veľmi často prekrýva s inými poruchami, no nie v 100% prípadoch.
Obrázky zdroj: Freepik
