Psychika a kožné ochorenia

 Psychika a kožné ochorenia

Každý z nás sa z času na čas ocitne v stresovej situácii. Keď sa však stres pre nás stane každodenným problémom, môže to mať vážne dôsledky na naše celkové zdravie. Dlhodobo potláčané emócie a stres môžu zvýšiť riziko vzniku úzkosti a depresie, negatívne ovplyvniť náš imunitný systém a zvýšiť riziko kardiovaskulárnych ochorení. Náš psychický stav však veľmi úzko súvisí aj s našim najväčším orgánom, s našou kožou. Spoločne s Mgr. Zuzanou Šofranekovou, psychologičkou pôsobiacou na psychiatrii, sme sa pozreli na tému súvislosti medzi psychikoukožnými ochoreniami bližšie.

Krása vychádza zvnútra

Prehĺbené vrásky na čele, čiarka medzi obočím, tmavé kruhy a vačky pod očami, suché fľaky sú len niektoré zo známok stresu, ktoré vidíme v tvári človeka na prvý pohľad. Bývajú odrazom oveľa hlbšieho problému ukrývajúceho sa v hĺbke našej duše. Keďže telo a duša sú spojené nádoby, je potrebné pozrieť sa na celý problém komplexne. Vďaka úzkemu prepojeniu nervového systému s kožou, môže byť náš psychický stav skutočne spúšťačom kožného ochorenia. „Koža má schopnosť reagovať na podnety ako z okolia, tak aj zvnútra tela. Svojou farbou, štruktúrou a svojím povrchom je viditeľná pre okolie a poskytuje tak priestor na to, aby sa v nej odrážal náš vnútorný život,“ vysvetľuje Mgr. Šofraneková.

Konferencia Pre zdravie ženy v Bratislave 2021 – ZÁZNAM

„Informuje ostatných o našich pocitoch: napr. červenanie sa pri hanbe, rozčúlení; zblednutie pri strachu; potenie počas trémy. Reaguje na vnímanie stresu a emócií človeka. Je orgánom oddeľujúcim človeka od vonkajšieho prostredia, na faktickej, aj symbolickej rovine. Z psychologických faktorov sa na vzniku kožných ochorení podieľajú najmä rôzne potlačené negatívne emócie, napätie, chronický stres, neriešené intrapsychické konflikty, ako aj patologické sociálne vzťahy či depresivita. Telesný symptóm sa dá chápať ako kompromis medzi vnútorným konfliktom a odhalením emócií,“ dodáva psychologička.

Stres – tichý nepriateľ

Stres našu pokožku oslabuje, čoho výsledkom je jej znížená obranyschopnosť. Takto oslabená koža má narušené regulačné schopnosti a nedokáže udržať správnu rovnováhu. Všimli ste si už stav vašej kože po nepríjemnej hádke s partnerom, náročnom období v práci alebo prebdených nociach počas skúškového obdobia? Kožných prejavov odrážajúcich náš emočný stav je hneď niekoľko. „Najčastejšie sa jedná o akné, atopický ekzém, psoriázu a svrbenie ako také. Samozrejme, dokážeme nájsť aj celý rad objektívne zistiteľných príčin, no klinické štúdie ukázali, že 30 až 60% kožných pacientov má aj psychosociálne ťažkosti,“ upresňuje Mgr. Šofraneková.

Kľúč k úspešnej liečbe

Návšteva ambulancie kožného lekára v mnohých prípadoch stačiť nemusí. Mali by sme sa pozrieť na svoj život z nadhľadu a skúsiť nájsť spojitosť medzi našimi životnými problémami a stavom našej kože. Keďže nie vždy sme toho schopní, je v takej chvíli vhodné zveriť sa do rúk odborníkov.

„Niekedy lieky nezaberajú, čo samozrejme pacientov trápi. Mnohých ani nenapadne, že by mohli riešiť ťažkosti komplexnejšie, a tým pádom sa ku psychológovi či psychiatrovi ani nedostavia. Podľa mnohých odborníkov je poznanie psychického pozadia pacienta veľmi potrebné za účelom správneho určenia diagnózy a liečby. Medziodborová spolupráca dermatológa s klinickým psychológom či psychiatrom môže byť preto kľúčom k úspechu. Výsledky v podobe zdravej pokožky určite stoja za to, aby to pacient aspoň vyskúšal,“ navrhuje psychologička.

Čo je to autoimunitné ochorenie?

Čo môže urobiť každý z nás?

Stres sa neprejavuje u každého z nás rovnako, no každý človek je mu vystavený a nejako ho prežíva. Niekto ho vie spracovať lepšie, iný horšie. Namiesto toho, aby sme sa porovnávali s inými kvôli tomu, že prežívajú stres lepšie ako my, naučme sa v spolupráci s psychológom či psychoterapeutom s našimi emóciami pracovať. Nedokážeme kontrolovať všetko, čo sa nám v živote deje, no môžeme si vybrať spôsob, ako na naše životné výzvy budeme reagovať. Odmenou nám bude krásna a zdravá pokožka.

„Každý, kto má kožné ťažkosti, by mohol minimálne popremýšľať o psychickom pozadí svojich problémov. Môže si položiť otázky, ako je so svojím životom spokojný, čo mu chýba a čo by mohol zmeniť. Samozrejme, určite je nápomocný kvalitný spánok a nutrične bohatá strava. Z psychologického hľadiska je užitočná relaxácia, meditácia, či konkrétne zameraná psychoterapia. Všetko, čo znižuje stres, má blahodarné účinky na našu psychiku a telo,“ uzatvára psychologička.

Mgr. Zuzana Šofraneková

Tento článok vznikol v spolupráci s poisťovňou Allianz

Zanechajte nám komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

4 + 1 =