Exkluzívny lesk mikrofónov a koncertných pódií vymenila za prebaľovanie a kočíkovanie. Narodenie dvojčiat, Timotejka a Tamarky, nesie v sebe krásny príbeh o tom, aké to je, keď sa nedarí, ale aj o obrovskej radosti ktorá príde POTOM, keď je dobrá správa o príchode na svet spečatená. Rodená východniarka žijúca v Nitre, Nika Karch, prostredníctvom sociálnych sietí posiela do sveta silný odkaz.
„Každej žene, ktorá sa trápi s neplodnosťou, aj tej, ktorá má za sebou neúspešne pokusy o IVF, alebo tej, ktorá prišla o bábätko v brušku odkazujem…aj ty si MAMA!“
V rozhovore s Nikou Karch sa dozviete aj:
- o tom, ako sa dostala ku kapele Rednex,
- prečo má aj druhé meno – Zoe,
- v akých krajinách koncertovala,
- aké to je, keď sa počať nedarí;
- ako sa zmenil jej život s príchodom detí.
Nika, od detstva sa venujete spevu. Máte za sebou koncertovanie so skupinou Desmod, Nazareth ale aj s takými zvučnými menami akými sú Robo Opatovský, Beáta Dubasová či dokonca Karel Gott. Ako ste sa dostali od nich k spolupráci s kapelou Rednex?
Zvyknem tvrdiť, že som mala vždy šťastie na ľudí a spoznala som ich prostredníctvom rôznych náhod. Tak vznikli pre mňa krásne, nezabudnuteľné spojenia. S Rednexom to bola tiež veľká náhoda. Môj brat spoluorganizoval jeden festival na Šírave a nevedel, koho tam zavolať ako headlinera. V jeden večer na youtube natrafil na live koncert Rednexu. Keď zbadal akú robia show, rozhodol sa pre nich. Ja som na festivale vystupovala deň predtým ako Nika Karch a nasledujúci deň som sa mu sľúbila nielen ako pomoc na feste, ale aj ako tlmočníčka pre Rednex (vyštudovala som prekladateľstvo/tlmočníctvo). Rednex si priali mať zvukovku v popoludňajších hodinách, ale ich speváčke meškal let. Tak som sa ponúkla, že im na zvukovke zaspievam, aby si nastavili mikrofón a odposluchy aj pre ňu. Zaspievala som Wish you were here (s mobilom a textom v ruke;)) a oni ma hneď oslovili.
Tak to sú tie šťastné životné náhody. Keby speváčke nemeškal let, nikdy by sa to nestalo. Alebo keby môj brat nenatrafil na ich koncert, tiež by sa to nestalo.
Kde sa vzala vaša prezývka Zoe?
Každý člen Rednexu má svoje meno, svoj image a svoju “postavu” s jedinečným príbehom. Môj image, aj keď to tak nevyzerá, bola tvrdá drina, ktorej hľadanie trvalo niekoľko mesiacov. Vyskúšala som množstvo šiat, kombinácií a s mojim šéfom (švédskym producentom) sme si vymenili stovky emailov, až pokiaľ nebol úplne spokojný. Všetky diery, fľaky na šatách a dokonca aj nerovnomerne nalakovaný lak na nechtoch, to všetko bolo naplánované, len aby mohla vzniknúť Zoe Duskin, nespútaná, divoká žena.
Už tento prístup mi ukázal – aha, toto je svetový showbiznis. Máme v Rednexe niekoľko pravidiel, ktoré nesmieme porušiť, inak by sme skončili. Je to používanie našich mien, oblečenie na javisku aj mimo neho (hotel, cestovanie) a vždy rozprávať len po anglicky. Mala som koncerty aj na Slovensku, aj v televízií, a vždy mi bolo potom vyčítané, že som nehovorila po slovensky. Je to však naše pravidlo a aj keď som hrdá Slovenka a všetci to o mne vedia (veď im nosím pravidelne aj slivovicu), musím toto pravidlo dodržiavať, tak ako ho dodržiavajú aj ostatní členovia vo svojich krajinách.
Aké krajiny ste v rámci turné s Rednexom navštívili?
Najčastejšie bývame asi v Nemecku, ale aj v Rakúsku, Maďarsku, Rumunsku, Anglicku, Fínsku. Veľmi sa mi páčilo aj v Nórsku či Portugalsku. No to sú všetko koncerty, kde sa zdržíme jednu noc a utekáme do iného štátu. Takže obrovský zážitok bolo vidieť Brazíliu alebo Japonsko, kde sme strávili niekoľko dní.
Páčil sa vám životný štýl speváčky veľkých koncertných pódií? Alebo vám je príjemnejšia cesta sólovej speváčky?
Tu je odpoveď jasná. Určite je to lepšie s Rednexom. Nielenže vystupujeme pred tisíckami ľudí, ktorí spievajú s nami, ale celkovo to cestovanie, zážitky, nespútanosť. V Rednexe je dovolené všetko. Čím viac vytŕčame, tým je šéf šťastnejší. Veľmi sa mi páči byť Zoe. Celý život som Zoe, len som sa nemohla až tak prejaviť. Keď ma videl vystupovať moj brat s Rednexom po prvýkrát, povedal, že ma nikdy nevidel šťastnejšiu. A to bola pravda, až kým neprišli deti.
Pred tromi mesiacmi ste priviedli na svet dvojčatá. Aký je príbeh plánovania vášho tehotenstva a akú úlohu v ňom hrá klinika Gyncare?
Netajím sa tým, že naše deti boli počaté metódou IVF. Márne sme sa pokúšali dlhšie než rok počať dieťa prirodzenou cestou, až mi bola odporúčaná klinika Gyncare. Tam sme zistili, že sa musíme vybrať cestou asistovanej reprodukcie. Aj keď to bol pre mňa spočiatku šok, s ich prístupom som to rýchlo prekonala, myslela pozitívne a vyšlo to. Dokonca na prvýkrát. Do konca života im budem vďačná. A ako bonus nás pani doktorka Hladovcová, ktorá mi vyberala vajíčka na oplodnenie, aj odrodila.
Je materstvo také, aké ste si ho vždy predstavovali? Alebo vás na ňom niečo prekvapilo, či dokonca zaskočilo?
Ani neviem ako som si ho predstavovala. Každopádne niektoré mamičky vás zvyknú pred všetkým strašiť: “Veď počkaj, ako sa nevyspíš!” “Nebudeš mať čas vypiť si ani kávu.” “Už ti skončil život…” a podobne.. Keď čakáte dvojičky, tých rečí ešte pribúda. Ja to však mám naopak. Mne život s príchodom detí práve začal. Cítim sa úžasne. Samozrejme, že niektoré situácie sú ťažšie, ale všetko to prejde a potom sa len pousmejem, ako som zbytočne panikárila. Snažím sa vychutnať si tento čas, lebo už nikdy babätká z mojich detí nebudú. Už budú len rásť. Všetko je len o prístupe.
Ako dnes vyzerá váš bežný deň?
Našťastie deti v noci pekne spia. Buď sa v noci zobudia raz, alebo ju prespia celú. Ráno ma zobudia, syn s veľkým krikom, lebo ten je typický chlap-hladoš. Prebalíme, pocvičíme, napapáme a potom si spievame, ukazujeme hračky, až dokiaľ ich nepremože únava a ideme znova spinkať. Takto to ide dookola, akurát že počas dňa mením miesta spinkania z postielky na kočík. Aj napriek zdanlivému stereotypu, to veru stereotyp nie je. Mám pocit, že každý deň je iný. Hlavne malinkú veľmi bolievalo bruško, vtedy to bývalo ťažké. Keď plakala ona, ja zo solidarity tiež a napokon sa pridal aj jej brat. Konečne po troch mesiacoch a skúšania všetkého možného to prešlo. Teraz prežívame krásne obdobie. Dokiaľ neprídu zúbky.
Čo by ste chceli odkázať čitateľkám nášho webu Pre zdravie ženy?
Hlavne nech ste zdravé, milé žienky. A nech nájdete svoj pokoj a svoje šťastie, nech už je ukryté v čomkoľvek.
Foto archív: Nika Karch
