Neutíchajúce bolesti chrbta, bolesti hlavy, migrény, ekzematické ochorenia, tlak na hrudi či kŕče v žalúdku. Zakúsili ste už v živote niektorý z týchto symptómov? Možno ste absolvovali sériu vyšetrení a sedení u odborníkov bez konkrétnej diagnózy. Alebo vaše ťažkosti lekár uzavrel so slovom: psychosomatické ochorenie. Čo presne si máme pod týmto pojmom predstavovať?
Čo je to psychosomatika?
Psychosomatika je samostatný vedný odbor, ktorý hľadá prepojenie medzi psychosociálnymi a biologickými vplyvmi na človeka. Zjednodušene povedané, je to náuka o vzájomnom pôsobení duševných aj telesných procesov pri vzniku alebo liečení chorôb. Názov psychosomatika tvoria dve slová: psyché (duša) a soma (telo). Ide teda o nazeranie na človeka ako na celok. V dnešnom svete je psychosomatika spojená s mnohými predsudkami, ako u lekárov, tak aj u pacientov, kedy si ľudia myslia, že tento názov je len synonymom hypochondrie alebo duševnej poruchy. Opak je však pravdou. Psychosomatická medicína sa zaoberá človekom ako celkom a chápe, že telo a duša sú ako dve spojené nádoby, ktoré nie je možné oddeliť. A teda duševný stav človeka môže mať telesné prejavy a naopak.
Ako to celé funguje?
Predpokladá sa, že niektoré fyzické ochorenia sú obzvlášť náchylné na zhoršovanie pôsobením psychických faktorov. Do tejto skupiny ochorení patrí napríklad psoriáza, ekzémy, žalúdočné ochorenia, vysoký krvný tlak a srdcové choroby. Z toho vyplýva, že fyzické prejavy týchto ochorení (rozsah kožného výsevu, výšku krvného tlaku, rytmus srdca a podobne) môžu ovplyvňoval psychické faktory, čo sa však dá len veľmi ťažko dokázať, ak vôbec. Mnohí pacienti tvrdia, že ich stav sa mení podľa toho, ako sa práve cítia. Niektorí ľudia používajú termín psychosomatická porucha aj vtedy, keď psychické faktory spôsobujú konkrétne fyzické príznaky bez toho, aby im lekár zistil akékoľvek ochorenie. Napríklad bolesť na hrudníku môže byť spôsobená stresom bez toho, aby človek mal stanovenú nejakú konkrétnu diagnózu.
Psychosomatické prejavy
Medzi najčastejšie psychosomatické prejavy patria:
- Bolesti brucha.
- Bolesti hlavy.
- Tlak na hrudi.
- Závraty.
- Bolesti svalov a končatín.
- Bolesti chrbta.
- Ťažkosti s dýchaním.
- Pocity na zvracanie a žalúdočné nevoľnosti.
- Problém sústrediť sa.
- Nadmerné potenie.
Lekári udávajú, že v dnešnom pandemickom období trpia najmä žiaci, študenti, deti a mladí ľudia po návrate do školského procesu hneď niekoľkými z uvedených príznakov. Je zrejmé, že prerušenie bežnej školskej dochádzky sa na duševnom zdraví mladých ľudí podpísalo oveľa viac, ako sme čakali, aj napriek tomu, že na začiatku sa predpokladalo, že to „nebude až také zlé.“
Čo sú psychosomatické ochorenia?
Psychosomatické ochorenia sa vyskytujú, keď sa u ľudí vyvinú fyzické príznaky, ktoré nemajú jasnú lekársku príčinu a zdá sa, že sú ovplyvnené výlučne emocionálnym stavom pacienta. Niekedy majú psychosomatické príznaky negatívne konotácie. Jedna z možných reakcií lekára je, že by ste nemali o svojich príznakoch toľko čítať na internete. Iná môže znieť, že sa vám vaše ochorenie iba zdá. Aj keď pri psychosomatických príznakoch dochádza k prepojeniu mysle a tela, samotné fyzické príznaky pacient skutočne reálne cíti a niekedy môžu byť dosť výrazné.
Kde uprostred toho všetkého stojí stres?
Keď prechádzate náročným životným obdobím, vaše telo začne vylučovať hormóny ako kortizol a adrenalín. Sú to hormóny, ktoré nám hovoria „bojuj alebo uteč.“ To znamená, že ich úlohou je vyburcovať nás k činnosti. Ak však ani k jednej z týchto dvoch činností nedochádza a hormóny sa vďaka vysokej úrovni stresu vylučujú naďalej, môžu sa skutočne objaviť symptómy akými sú zvýšený krvný tlak, búšenie srdca, tlak na hrudi alebo môže nastať celkové oslabenie imunitného systému. Kortizol totiž obmedzuje vedľajšie funkcie, ktoré by človeka v boji alebo úteku oslabovali, čo zahŕňa tráviaci, reprodukčný a imunitný systém a sústredí sa len na pud sebazáchovy.
Ako si s tým všetkým poradiť?
Na uľahčenie stavu a utíšenie nepríjemných myšlienok sprevádzajúcich psychosomatické prejavy tu máme pre vás hneď niekoľko tipov:
Pohyb. Či už pôjde o aktívne športovanie alebo aspoň každodenné prechádzky v prírode, je potrebné, aby ste si pravidelne zamestnávali myseľ pohybom. Skvelou voľbou vo všetkých prípadoch je joga.
Meditácia. Každodenné stíšenie v podobe vedenej meditácie alebo dychového cvičenia dokáže robiť priam zázraky.
Denník vďačnosti. Zapisujte si na sklonku každého dňa minimálne 3 veci, za ktoré ste v ten deň vďační.
Zdravý spánok. Dbajte na to, aby ste spali aspoň sedem, ideálne osem hodín denne.
Zdravá strava. Jedzte dostatok ovocia a zeleniny. Obmedzte príjem kofeínu, cukru, ťažkých mastných pokrmov a bielej múky.
Čas pre seba. Vymedzte si každý deň aspoň hodinku, kedy sa budete starať len o seba. Oddychujte, čítajte si, napustite si vaňu, pozrite si obľúbený seriál alebo film, alebo sa stretnite s priateľmi. Jednoducho, robte to, čo máte radi a čo vás napĺňa pocitom šťastia.
