Definujú ženskosť vlasy a menštruácia? Čo ak so mnou máva hormonálna nerovnováha? Mám problémy s otehotnením a už som zúfalá. Na všetko si pripadám tak sama. Akoby som sem ani nepatrila. Ženy v Čechách sa už s uvedenými problémami nemusia trápiť samy. Anna Sedláková a Karolína Krejčová, ktoré si všetko vyššie popísané odskúšali na vlastnej koži, založili v máji 2019 občianske združenie Indiánky.
Sme veľmi rady, že prijali naše pozvanie stať sa ambasádorkou konferencie Pro zdraví ženy. V rozhovore prezradili:
- či je na žene vidieť hormonálnu nerovnováhu,
- ako sa im podarilo osloviť za dva roky viac ako milión žien,
- o dôležitosti počúvať svoje telo,
- o neplodnosti, syndróme polycystických vaječníkov
Prijali ste výzvu stať sa ambasádorkami konferencie Pro zdraví ženy. Čo pre vás predstavuje „zdravie ženy“?
Ann: Zdravá žena je pre mňa ideál, ku ktorému sa snažím priblížiť celý život. Je to cesta byť si vedomá sama seba, dovoliť si všetko, čo cítim. Čo sa mi chce alebo nechce. Riadiť sa podľa svojho tela, svojej cyklickosti i energie. Odhodiť výčitky svedomia, ktoré do nás často zasadila rodina či výkonná spoločnosť. Zdravá žena je spokojná sama so sebou, materskou rolou aj tvorivosťou. Je sama na seba dobrá. Nemusí mať štyri práce naraz a byť dokonalá vo všetkých aspektoch života.
Kája: Zdravie ženy spočíva v rovnováhe, či už hormonálnej, alebo životnej. Zdravá žena si v dnešnom uponáhľanom svete uvedomuje, že zdravie je to najdôležitejšie, čo má a podľa toho sa snaží vyvážiť jednotlivé aspekty svojho života. Následne to prináša pocit uspokojenia, psychickej pohody a fyzického zdravia.
Pozývame vás zúčastniť sa jedinečnej konferencie Pro zdraví ženy. Lístky sú dostupné tu.
Vy sa venujete intímnym témam ako je neplodnosť, syndróm polycystických vaječníkov (PCOS), hormonálna nerovnováha. Prečo ste sa rozhodli otvoriť práve tieto témy?
Ann: Pretože ich sami žijeme (ja osobne od približne 14 rokov). Doteraz o tom nikto nehovoril, bolo to tabu. Trochu tomu prispela aj dnešná doba mnohých spoločenských tabuizovaných tém. Nová generácia môže takéto otázky konečne riešiť. Som rada, že môžeme prakticky čokoľvek.
Kája: Ako spomína Anna, je za tým naša silná osobná skúsenosť. Chceli sme zmenu. Chceli sme vytvoriť niečo, čo nám samým veľmi chýbalo.
Je poznať na žene hormonálnu nerovnováhu? Všimnete si ju napríklad vy konkrétne?
Ann: Skôr vôbec. To, ako žena vyzerá, nemusí nič hovoriť o jej problémoch. Slovami mojej doktorky: „Vy na to nevyzeráte, to by som spoznala.“ Na našich stretnutiach sú krásne duše, z ktorých na prvý pohľad plodnosť mnohokrát vyžaruje (úsmev).
Prečítajte si aj rozhovor s ambasádorkou Barborou Junkovou: Keď nejde o život, nejde o nič
Ako zistím, že sa to týka aj mňa? Aké sú príznaky?
Ann: Príznaky sa môžu byť, ale nemusia prejaviť u každého. Medzi typické príznaky patrí napríklad vypadávanie vlasov, úzkosti, nespavosť, amenorea (pozn. redakcie: neprítomnosť krvácania), hormonálna nerovnováha, zvýšené ochlpenie, priberanie.
Kája: Tým, že je to veľmi individuálne, žena nemusí tušiť o možnom probléme až do chvíle, kedy sa snaží otehotnieť.
Ako si vie žena „sama“ pomôcť byť hormonálne vyrovnaná? Čo by mala jesť a akým jedlám by sa mala vyhýbať?
Ann: Povedala by som to inak – nech sa vyhýba diétam a sľubom rôznych doplnkov a smerov. Odporúčam vychádzať z odborných zdrojov a pri rozhodovaní používať zdravý sedliacky rozum. Ja osobne sa cítim lepšie, keď si dávam pozor na rôzne sladkosti a alkohol. Cukry sa všeobecne pri pcos neodporúčajú. Je však kontraproduktívne neustále stresovanie ohľadne jedla. Dôležitá je aj terapia, meditácia a pohyb, ktorý nás bude baviť!
Kája: Rovnako tak ako sú individuálne prejavy, je veľmi rôznorodá aj cesta za hormonálnou rovnováhou ženy. Ako však poznamenala Anička, veľký vplyv má psychika, takže než byť v strese a panike z toho, či všetko robím dobre pre svoju hormonálnu rovnováhu, je lepšie si hlavne v pokoji a postupne overovať a prichádzať na to, čo funguje najlepšie práve mne konkrétne.
Vaša organizácia nesie v sebe príznačné pomenovanie „Indiánky“. Spája sa v ňom ženskosť / ženstvo, sila a príroda. Ako by ste charakterizovali ženu „indiánku?“
Ann: Indiánka sa snaží sama seba počúvať, má rada slobodu. Vo vnútri je veľmi silná a poradí si v živote nakoniec s každou (i neradostnou) odbočkou, ktorá ju čaká. Krása života jej neuniká ani v temných časoch.
Celý koncept vášho webu je postavený na indiánskom základe – napríklad „v našom kmenu sa o tom hovorí a podobne“. Nedá mi nespýtať sa, čítali ste v detstve Karla Maya?
Ann: Čítala som dosť, ale Karla Maya nie (úsmev). Občas ma však sestra brávala na indiánske tábory. Môj otec mi hovoril „moja malá indiánka“. Tak možno aj preto (úsmev). V tom čase bola voľná táto doména, a tým, že sme chceli zvučné meno, ktoré by ukazovalo ženský archetyp, nám to sadlo ako uliate.
Už len vedomie toho, že žena nie je sama so svojím problémom, je veľmi ozdravujúce. Viete povedať, koľkým ženám ste už pomohli?
Ann: Za dva roky sme cez rôzne komunikačné kanály oslovili okolo milióna žien. Nevieme to vyčísliť konkrétnejšie. Obracajú sa na nás denno-denne.
V jednom rozhovore spomínate, že spoločnosť definovala, čo robí ženu ženou. Ak jej teda začnú vypadávať vlasy alebo stratí menštruáciu, ľahko si začne hovoriť, či tou ženou ešte vlastne je. Čo podľa vás robí ženu ženou?
Ann: Toto je pre mňa celoživotná téma. Najprv to bol obraz prijatý spoločnosťou, teraz však vnímam, že ide o vnútorný pocit.
Kája: Myslím si, že sa vnímanie definície ženy sa u mňa samotnej aj u môjho okolia časom dosť mení. V mladosti vnímame skôr fyzickú stránku človeka (ženská postava a podobne). Postupom času sa viac obraciame dovnútra, ako spomína Anička.
K vám sa obracajú ženy trpiace neplodnosťou, PCOS, ženy po potrate či neúspešných pokusoch o umelé oplodnenie. Ako konkrétne vy viete týmto ženám pomôcť?
Ann: Prepájame ich s ostatnými ženami s podobnou skúsenosťou, organizujeme podporné kruhy, kde sa ženy navzájom zdieľajú, posúvame kontakty na centrá i lekárov a všeobecne sa snažíme, aby sa o týchto témach hovorilo aj v spoločnosti. Zdieľanie skúseností má veľmi priaznivé terapeutické účinky.
Kája: Okrem Aničkou spomínaných lekárov sa snažíme pracovať aj s odborníkmi z iných odvetví (tradičná čínska medicína, stravovanie a podobne), aby sme indiánkam ukázali všetky možné smery, ktorými sa môžu pri svojej ceste vydať. To, akú cestu si vyberú, je len na nich (úsmev).
Keďže chceme indiánkam pomáhať komplexne, nemali by sme zabudnúť na našu prvú lastovičku v tejto oblasti, čaj Rozkvet indiánky, ktorý nájdu okrem iného v DM drogériách. Čaj je nielen účinný, ale zároveň pomáha šíriť osvetu.
Môže sa zdať, že v týchto prípadoch prevencia „zlyhala“. Je to pravda?
Kája: Až takto „natvrdo“ by sme to nepovedali, ale je pred nami ešte veľa práce. Chceme z prevencie (ne)plodnosti urobiť bežnú tému, o ktorej sa deti budú učiť v školách. Tak ako sa učia o pohlavne prenosných chorobách.
Na vašom webe nájdeme informáciu, že chcete ukazovať všetky možné cesty za plodnosťou. Viete nám povedať o tých cestách niečo viac?
Ann: Každá žena je nastavená inak a čaká ju jej vlastná cesta. Niektoré sa rozhodnú vyskúšať hormonálnu jógu, dokonca aj zmenu partnera. Iné ženy si zvolia umelé oplodnenie alebo tradičnú čínsku medicínu. My hovoríme o všetkých spôsoboch.
Komunikujete so ženami aj možnosť adopcie? Nerieši to síce plodnosť ako takú, ale je to možnosť naplniť ich materské túžby.
Ann: Áno, aj to je jedna z ciest. Chceli by sme spolupracovať aj s organizáciou, ktorá sa tým zaoberá. Sme si vedomé, že voľba adopcie nie je pre každého, ale stretávame sa s ňou pomerne často. V praxi sme už mali príbeh s adopciou – a podržte sa – mesiac po adoptovaní bábätka žena otehotnela prirodzene. A takých príbehov je mnoho (úsmev).
Kto vás osobne inšpiruje v prevencii a v starostlivosti o zdravie?
Ann: Konkrétnu ikonu nemám, každý sme iný. Poslednú dobu ma však inšpirujú ženy boriace rôzne ženské tabu. Veľmi si prajem, aby bolo raz v spoločnosti úplne prirodzené mať šediny, pár kíl navyše a hovoriť aj o neveselých veciach.
Kája: V rámci svojej osoby si skôr hľadám cesty podľa toho, čo ma zaujme, vyskúšam a zistím, či mi to vyhovuje alebo nie. Nemám teda žiadnu jednu konkrétnu osobu, ale skôr spájam to, čo sa mi páči u viacerých. Veľmi sa mi páčia aktivity neziskovej organizácie Loono, ktorá sa venuje zdraviu.
Je niečo, čo robíte pravidelne vy pre svoje zdravie? Čomu najviac venujete svoju starostlivosť?
Ann: Snažím sa učiť počúvať seba aj svoje telo. Netlačiť na pílu, keď práve niečo nejde, nemám energiu alebo náladu. Myslím kriticky a nepodlieham trendom, ktoré sa v spoločnosti neustále menia (diéty a iné odporúčania). Týka sa to aj starostlivosti o psychické zdravie, obľubujem terapie a meditácie. Predtým som dosť bojovala s úzkosťami, zlou náladou, depresiami. V živote však nejde o to byť stále šťastná, to je nereálne. Je potrebné si uvedomiť, že aj keď sa nám stane niečo ťažké alebo smutné, je normálne si to v pokoji „odžiť“ a zbytočne nebojovať.
Kája: Svoju sedavú prácu rada vyvažujem športom. Už pred časom som vypozorovala, že mi šport robí naozaj dobre po psychickej stránke, čo je pre mňa najdôležitejší aspekt môjho zdravia. Takisto sa venujem hormonálnej jóge, ktorú som začala cvičiť kvôli syndrómu polycystických vaječníkov. Vďaka intenzívnemu predychávaniu má na mňa výrazne upokojujúce účinky.
Tiež považujem za dôležité nastavenie hraníc, a hoci to môže znieť niekomu sebecky, naozaj dať samu seba na prvé miesto a počúvať svoje telo i myseľ, nerobiť veci nasilu. Niekedy je to samozrejme ťažšie a nehovorím, že je to dokonalé, ale pracujem na tom.
Čo by si mala dopriať každá žena v rámci starostlivosti o svoje fyzické aj psychické zdravie?
Ann: Počúvať a vnímať svoje múdre telo, dopriať si odpočinok, toľko sa nenaháňať a snažiť sa nestresovať. Dovoliť si byť ženou, nehanbiť sa za výkyvy, dovoliť si spontánnosť. V dnešnom uponáhľanom svete, ktorý často stavia na piedestál výkon a materiálne veci pred zdravím a rodinou, sú aj tieto základné veci zanedbávané. To však môže viesť v dlhodobom horizonte nielen k neplodnosti, ale i k ďalším zdravotným problémom. Poznám mnoho mladých ľudí do 30 rokov so žalúdočnými vredmi, refluxom, medikáciami… A je škoda, že to často musí dôjsť až tak ďaleko.
Ďakujem pekne za rozhovor.
Zdroj foto: archív A.S. a K. K.
