V roku 2006 sa stala lekárkou, keď ako čerstvá absolventka Karlovej univerzity v Prahe stískala v ruke vysokoškolský diplom so svojím menom. Potom ju vietor zavial za veľkú mláku do Spojených štátov amerických, za láskou, kde rozkvitla v úlohe matky. A napokon sa v roku 2018 ocitla aj v roli pacientky, ale o tom nám už porozpráva sama. MUDr Sandra Plybon, IFMCP nám ako jedna z ambasádoriek konferencie Pre zdravie ženy v rozhovore prezradila:
- K čomu inklinovala už od detstva.
- O jej osudovej láske v USA.
- Aký je každodenný život s raritnou diagnózou.
- Ako sa jej darí skĺbiť pracovný a rodinný život.
- Čo radí iným ženám.
Sandra, čo vás priviedlo k myšlienke ísť študovať medicínu?
Už od detstva som inklinovala k tejto profesii a na strednej škole ma bavila biológia, fyzika a chémia (tá až vo štvrtom ročníku). Takže voľba bola jasná. Štúdium medicíny nebolo pre mňa vôbec ľahké a v druhom ročníku som ju chcela aj ukončiť, no som rada, že som vydržala.
Prezdraďte nám niečo o sebe a o svojej rodine.
Ako ste už spomenuli v úvode, moj muž je Američan. Stretli sme sa počas programu Work and Travel a bola to osudová láska. On počas mojích štúdii za mnou chodil a na chvíľku sa aj presťahoval do Prahy. Nakoniec sme sa však rozhodli presťahovať do USA. Dlho sme boli iba my dvaja a naše psíky, ale pred štyrmi rokmi sa k nám pridal Henry, naše slniečko života.
Ako sa vám žije v USA?
Veľa ľudí sa ma pýta, či sa mi v USA páči a či odchod zo Slovenska neľutujem. Keďže žijem v Spojených štátoch už takmer 15 rokov, zvykla som si. Do toho, aby som tam mohla vykonávať lekársku profesiu, som dala veľa energie a času. Kolorádo je úžasné na vyžitie v prírode, či už kempovačky a turistika v lete alebo lyžovanie v zime. Najviac mi chýba rodina a kamaráti. Často by som si želala, aby sme mohli zájsť k mamine v nedeľu na obed alebo na ihrisko s Henryho sesternicou. Všetko má svoje pre a proti a nikto nemôže mať všetko. No ktovie, kam nás vietor zaveje v budúcnosti…
Kedy sa vám do života vkradla vaša diagnóza?
Moja diagnóza sa volá axiálna spondylartritída. Je to niečo ako reuma napádajúca chrbticu a veľké kĺby (napr. bedrové). Ja som začala mať problémy asi 6 až 9 mesiacov po pôrode. V Amerike neexistuje normálna materská dovolenka a asi stresom z práce a nedostatkom spánku sa to rozbehlo.
Povedzte nám o nej niečo.
Tak ako pri iných autoimunitných ochoreniach, aj pri tej mojej musíte vedieť svoje limitácie a niekedy je ťažké povedať, čo je už cez čiaru. Každým dňom sa však o sebe a o mojej diagnóze dozvedám viac a môžem povedať, že stres je pre mňa jedným z najväčších faktorov, ktorý ma negatívne ovplyvňuje. Strava a spánok sú pre mňa tiež veľmi dôležité.
Tak ste sa dostali k funkčenej medicíne? Čo presne si máme pod týmto pojmom predstaviť?
Po diagnostikovaní môjho problému som začala pátrať po tom, čo by som ešte mohla pre svoje zdravie okrem liekov spraviť. Takto som sa dostala k funkčnej medicíne. Vo funkčnej medicíne sa snažíme zistiť, prečo dané ochorenie vzniklo a pozeráme sa na človeka celostne. Konvenčná medicína sa hlavne sústredí na potlačenie alebo kontrolu symptómov a my sa snažíme zistiť, prečo tie dané symptómy sú a kde majú koreň.
Na začiatku prejdeme s pacientom veľmi podrobnú anamnézu. Tam sa sústredíme na takzavané antecedents, teda veci, ktoré ovplyvňujú naše zdravie ešte pred narodením (nemôžeme ich ovplyvniť). Ďalej mediators – to sú veci, ktoré môžu prispieť k poruche zdravia (napríklad časté používanie antibiotík). Do tretice sú to triggers, takzvané spúšťače (napríklad veľký stres na telo počas pôrodu alebo autonehody).
Veľmi sa sústredíme aj na stravu daného človeka, jeho mikrobióm a celkový stav zažívacieho traktu. Na to, akým toxickým látkam je denne vystavený, či má skryté infekcie ako napr.chronická borelióza, na to, ako funguje jeho hormonálny systém a podobne.
Konferencia Pre zdravie ženy v Bratislave 2021 – ONLINE PRENOS (LIVE STREAM)
A čo vaša prognóza a vyhliadky do budúcnosti? Museli ste nejako špeciálne upraviť stravu? Ako vyzerá váš bežný deň?
Mám za sebou aj pred sebou kus cesty. Ešte určite musím do svojho zdravia investovať čas a energiu, ale myslím, že je to na dobrej ceste. Stravu som určite radikálne zmenila a veľmi to pomohlo. Nebudem tu však hovoriť ako, pretože je to u každého individuálne.
Moj bežný deň začína teplou vodou s citrónom a vystavením sa slnečným lúčom (ak sa dá). Potom je to klasika – raňajky, cesta do práce, práca. Počas obeda sa okrem obeda snažím ísť každý deň na 20 minútovú prechádzku, to mi veľmi pomáha pri strese z práce (nebudem klamať, práca lekára je stresújuca). Po práci vyberiem syna zo škôlky a večeru buď varím ja alebo moj muž. Podľa toho, kto je skôr doma a má viac času. Večer sa venujem hlavne malému, ideme na bicykel alebo prechádzku.
Čo by mala robiť žena preto, aby zostala zdravá až do vysokého veku?
Skúsiť dať seba na prvé miesto. My ženy sa často staráme o druhých a na seba zabúdame. Dať si sebalásku a vykonávať psychohygienu je veľmi dôležité. Samozrejme nezabúdajme mať zdravú životosprávu (spánok, strava, atď).
Máte svoj obľúbený citát, ktorým sa v živote riadite?
Snažím sa riadiť príslovím: Ráno je múdrejšie ako večer.
Čoho by ste chceli mať v živote menej, čoho viac a čo by ste si chceli zachovať tak, ako to je?
Chcela by som sa určite viac venovať funkčnej medicíne a budovaniu svojej značky. Chcela by som naďalej žiť aj s rodinou aktívne, chodiť na výlety do hôr a lyžovať. Určite by som chcela zmeniť prácu za niečo flexibilnejšie, čo by mi dovolilo navštevovať Slovensko častejšie.
Foto archív: MUDr. Sandra Plybon, IFMCP
