Miera neplodnosti je v posledných rokoch na vzostupe. Stále častejšiemu problému čelia ženy všetkých vekových kategórií vrátane mladších ročníkov. Dobrou správou je, že pri odhalení možnej príčiny je neplodnosť v mnohých prípadoch riešiteľná.
Dôvody, pre ktoré ženy nedokážu otehotnieť, sú rôzne. Kým u niektorých zohrávajú kľúčovú úlohu hormonálne alebo metabolické poruchy, u iných vstupuje do hry duševná nerovnováha. Častou príčinou sú aj rôzne vrodené a morfologické problémy, pri ktorých je šanca otehotnieť najmenšia. Prekážkou býva aj životospráva alebo dôsledky prekonaných ochorení, ktoré sa môžu prejaviť práve neplodnosťou.
Kedy hovoríme o neplodnosti?
Lekári definujú neplodnosť ako neschopnosť otehotnieť aj po 12 mesiacoch pravidelného nechráneného pohlavného styku vykonávaného dvakrát až trikrát za týždeň. Dôvodom môže byť neplodnosť muža, ženy alebo oboch partnerov súčasne. Kým u niektorých žien sa neplodnosť prejavuje primárne, kedy vôbec neprichádza k počatiu, u iných dochádza k sekundárnej neplodnosti. Tá trápi ženy, ktoré niekedy predtým otehotneli, no k ďalšiemu otehotneniu už nedochádza.
Pár čísel z aktuálnych štatistík:
– podľa čísel je neplodných od 15 do 20 % slovenských párov
– približne 90 % prípadov neplodnosti sa postupne dá vyliečiť
– ženská neplodnosť dosahuje 30-35 % podiel všetkých prípadov neplodnosti
– pri 25 % prípadov je dôvodom kombinovaná neplodnosť ženy aj muža
– približne pri 3 až 5 % prípadov sa nedokáže objasniť skutočná príčina
Najčastejšie príčiny neplodnosti:
Hormonálne poruchy – Hormonálna rovnováha je jedným z kľúčových faktorov rýchleho a úspešného otehotnenia. K počatiu je potrebná hlavne optimálna hladina estrogénu, ktorý výrazne ovplyvňuje látkovú výmenu v organizme. Kolísanie jeho hladiny je síce pri telesných procesoch bežné, no nemalo byť trvať príliš dlho. Schopnosť otehotnieť sa však nespája iba s estrogénom. Kľúčové je aj správne fungovanie štítnej žľazy a hypofýzy.
Poruchy ovulácie – Práve hypofýza riadi proces ovulácie, ktorý zohráva pri (ne)schopnosti otehotnieť zásadnú úlohu. Akékoľvek prejavy neprítomnosti ovulácie, v lekárskej praxi tiež známe ako anovulácia, sú prekážkou k počatiu. Tento problém je však riešiteľný nasadením hormonálnej liečby a úpravou životosprávy. U niektorých žien zaberá liečba po niekoľkých týždňoch, u iných sa výsledky dostavia neskôr.
Poruchy vývoja pohlavných orgánov – Kým niektoré poruchy sú vrodené a objavujú sa na základe genetickej výbavy, k iným dochádza po prekonaní vybraných chorôb alebo po absolvovaní operačných zákrokov. Výsledkom sú rôzne odchýlky a deformácie vybraných častí pohlavného ústrojenstva. Od rozsahu týchto odchýlok a deformácií závisí aj šanca na úspešnú liečbu a následné otehotnenie.
Imunitné reakcie – Otehotneniu môžu brániť aj imunitné reakcie prebiehajúce v tele ženy. Riešenie tohto problému býva často „behom na dlhú trať“. V tele sa totiž vytvárajú obranné látky, ktoré opakovane zabíjajú spermie. V niektorých prípadoch dokonca dokážu spúšťať aj autoimunitný obranný proces, pri ktorom napádajú vajíčko.
Duševná nerovnováha – Štúdie opakovane potvrdzujú prepojenie psychiky s jednotlivými telesnými funkciami. Pri snahe otehotnieť to platí dvojnásobne. Duševná rovnováha vplýva najmä na správnu činnosť hormónov a udržiavanie ich optimálnej hladiny. Stres a psychické vypätie túto hormonálnu rovnováhu neustále narúša, čo vedie k znižovaniu šance na počatie.
Foto: www.rdwhc.com
Súčasná medicína vníma neplodnosť ako bežné ochorenie, pri ktorého liečbe je potrebná asistencia lekára. Ten sa pokúsi určiť presnú príčinu a na základe nej stanoviť najvhodnejšiu formu liečby. Jej súčasťou by mala byť aj zmena životosprávy, neustála práca na udržiavaní mentálneho zdravia a zaistenie vhodnej výživy spĺňajúcej individuálne potreby tela.
Zdroj: www.womenshealth.gov, www.healthline.com
