Vo víne je nielen pravda, ale aj zdravie. Tento nápoj je plný antioxidantov, a preto, pokiaľ sa užíva s mierou, môže nám pomôcť aj po zdravotnej stránke.
O priaznivých účinkoch vína sa vedelo už pred stáročiami. Pravdaže, teraz nemyslíme obdobie, keď hygiena a pitná voda boli neznámymi pojmami, a preto všetci bez rozdielu veku a pohlavia pili namiesto vody víno. Síce aj vtedy stúpalo do hlavy, ale vďaka tomu, že prešlo fermentáciou, zvyčajne nebolo kontaminované ako voda.
Dnes máme nespočetné množstvo vedeckých dôkazov o tom, že pohár vína prospieva zdraviu aj duševnej pohode. Najmä červeného.
„Červené vína majú jednoznačne viac pozitívnych účinkov na organizmus ako biele. Je to dané tým, že biele vína sa vyrábajú jednoduchším spôsobom, a to tak, že sa šťava z hrozna vylisuje a po jej fermentácii vznikne víno. Červené vína získavajú svoju farbu práve maceráciou hrozna vo vlastnej šťave, takže všetko, čo hrozno obsahuje, je v červenom víne koncentrovanejšie ako v bielom,“ vysvetlil someliér Peter Kecskés z vinárstva Pivnica Čebovce.
Zatočí s vírusmi
Červené víno je bohaté najmä na polyfenoly, antokyány a flavonoidy. „Je známe, že polyfenoly dokážu výrazne znižovať šírenie RNA vírusov v tele, a tým chrániť aj pred nakazením chrípkovými či covid vírusmi. Červené víno ďalej obsahuje látky pozitívne pôsobiace na kardiovaskulárny systém ako resveratrol, kvercetín, katechín a mnoho ďalších,“ doplnil someliér.
Vína obsahujú aj širokú paletu antioxidantov, o ktorých účinkoch na organizmus dnes už nikto nepochybuje. Menej ľudí však už vie o tom, že do skupiny antioxidantov patria aj kyselinky obsiahnuté vo víne, a tých je viac v bielom ako v červenom.
Rakovina či Alzheimer
Okrem toho, že víno pomáha uvoľniť sa a zlepšuje náladu, obsahuje vyššie spomínané látky, ktoré znižujú riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a chránia mozgové bunky pred poškodením, čo zase znižuje riziko rozvinutia Alzheimerovej choroby.
Podľa dlhoročnej, takmer 30 rokov trvajúcej štúdie vo Fínsku rozumná konzumácia červeného vína podporuje dlhovekosť. V štúdii pozorovali 2 468 mužov, ktorí mali o 34 % nižšiu úmrtnosť ako konzumenti iného druhu alkoholu.
Vedecky potvrdený je aj pozitívny vplyv červeného vína na srdce a cievy. Môže za to najmä resveratrol, ktorý znižuje cholesterol a rozťahuje cievy, čím znižuje riziko vytvárania nebezpečných krvných zrazenín.
To všetko však platí iba pri striedmej konzumácii kvalitného červeného vína.
Znižuje riziko depresie
S týmto tvrdením prišli španielski odborníci z tamojších univerzít. Počas siedmich rokov zhromažďovali údaje od 2683 mužov a 2822 žien vo veku od 55 do 80 rokov. Účastníci jedenkrát ročne poskytovali podrobnosti o ich konzumácii alkoholu a jeho účinkoch. Výsledky ukázali, že u ľudí, ktorí pravidelne pili aspoň pohár vína denne, sa výrazne znížilo riziko vzniku depresií dokonca aj po tom, čo výskumníci vzali do úvahy faktory životného štýlu účastníkov výskumu.
…a pre bystrú myseľ
Tím odborníkov z univerzitného medicínskeho centra v Loyole zistil, že mierny príjem červeného vína môže znížiť riziko vzniku demencie. Výskumníci údaje zhromažďovali a analyzovali od roku 1977. Dáta pozbierané za takmer štyridsať rokov v devätnástich rôznych krajinách sveta ukázali štatisticky významne nižšie riziko vzniku demencie ľudí, ktorí preukázateľne pravidelne pili červené víno. Odborníci vysvetlili, že resveratrol znižuje lepkavosť krvných doštičiek, čo pomáha udržiavať cievy v lepšej kondícii, a teda aj mozog je dobre zásobovaný krvou. Podľa výsledkov tímu mali ľudia, ktorí pravidelne pili víno až o 23% nižšie riziko vzniku demencie v porovnaní s ľuďmi, ktorí len zriedka, alebo nikdy, nekonzumovali alkoholické nápoje. Pravdou však zostáva, že i biele hrozno obsahuje resveratrol, červené ho však obsahuje omnoho viac.
Autor: Dominika Piovarčiová
