Dopady dlhotrvajúcej pandémie sa prejavujú aj na našom psychickom zdraví. Momentálne každý piaty Slovák trpí úzkostnými stavmi, ktoré mu bránia v bežnom fungovaní.* Najmä študenti vykazujú vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu. Na linku pomoci IPčko sa od začiatku roka obrátili tisíce mladých ľudí.
Na zhoršujúcu sa situáciu poukazujú aj dáta našej najväčšej zdravotnej poisťovne, podľa ktorých lekári vlani predpísali takmer o 32-tisíc psychiatrických liečiv viac ako v predkoronovom období. „Uplynulé dva roky zamávali s každým z nás. Avšak deti sa s krízovými situáciami vyrovnávajú ťažšie, keďže im chýbajú životné skúsenosti, vďaka ktorým ich my, dospelí, dokážeme ľahšie prijať, spracovať a prežiť. Do novembra tohto roka evidujeme niečo cez 17-tisíc mladých poistencov, ktorí vyhľadali pomoc psychiatra alebo psychológa,“ hovorí manažérka oddelenia komunikácie VšZP Eva Peterová.
Deti sa s pandémiou vyrovnávajú ťažšie
To, že situácia je vážna, ukazujú aj dáta OZ IPčko, ktoré len za posledných 11 mesiacov uskutočnilo na linkách pomoci viac ako 64-tisíc pomáhajúcich a krízových komunikácií. 75 % z nich – viac ako 48-tisíc bolo s mladými ľuďmi do 30 rokov. „Práve obdobie Vianoc je pre nás vždy najťažšie v roku. Vlani nám doslova explodovali linky pomoci a pripravujeme sa na to aj teraz. Robíme, čo môžeme, aby sa k pomoci dostal každý. Rodičia, zdieľajte preto emócie, hovorte o svojich pocitoch, komunikujte s deťmi, čo cítite. Ak potrebujete, poplačte si. Tak môžete nabrať novú silu, aby ste dokázali plniť rodičovskú úlohu – ochrániť a byť tu pre svoje deti, byť pre ne istotou v neistých časoch. Starajte sa o seba. Pre vaše deti ste „superhrdinami“, ale aj vy potrebujete mať silnú duševnú imunitu, preto so svojimi pocitmi nezostávajte osamote,“ radí psychológ a riaditeľ OZ IPčko Marek Madro.
5 tipov ako si užiť sviatky v čase Covidu
- Menej návštev = menej zhonu. Tento rok naozaj nič nemusíte.
- Jedzte, pite, oslavujte… s mierou. Veľa všetkého škodí aj psychike.
- Choďte von! Aspoň pol hodinu strávte každý deň na čerstvom vzduchu.
- Buďte vďační. Zoberte pero a papier a spíšte zoznam vecí, za ktoré ste vďační.
- Hýbte sa. Šport má pozitívny vplyv aj na naše duševné zdravie.
Ako zvládnuť stratu blízkeho s deťmi?
Aj kvôli pandémii boli mnohí z nás v uplynulých mesiacoch konfrontovaní so smrťou oveľa častejšie. Tohtoročné sviatky budú vo viacerých domácnostiach o to ťažie a smutnejšie, že už nebudú v úplnom kruhu rodiny. Ako sa vyrovnať so stratou blízkeho človeka? Ako sa o tom rozprávať s deťmi a je vôbec vhodné, aby sme ich vťahovali do tejto reality? „Čím sú deti menšie, tým viac sa u nich bolesť zo smrti rodiča, súrodenca, či iného blízkeho prejavuje na fyzickej úrovni. Nezvyknú plakať a zdanlivo vyzerajú ako šťastné deti, ale začnú byť chorľavejšie, často idú do vývinového regresu. Deti do osem rokov zase smútia cez hru alebo kresby – nerozprávajú o tom, ale hrajú sa napríklad na pohreb alebo svoje vnútorné prežívanie nakreslia. Detí však smútia rovnako intenzívne ako dospelí. Keď o tom nebudeme rozprávať my, uzatvoria sa do seba aj ony, čo nie je dobré. Smútok je liečivý, len ho netreba potláčať, treba si ho prežiť,“ radí smútková terapeutka Lucia Kraľovičová. Ako konkrétne vieme deťom pri strate pomôcť, sa dočítate aj na preventivne.sk.
Úzkosť prichádza nečakane
Liga za duševné zdravie definuje úzkosť ako nepríjemný emočný stav s telesnými príznakmi, ktorého príčiny nie je možné presnejšie definovať. Intenzita je rôzna, od mierneho nepokoja až po stav paniky. Úzkostné poruchy sú sprevádzané množstvom psychických a fyzických príznakov a vyskytujú sa i viaceré naraz.
Najčastejšie príznaky:
- strach, pocit, že sa človek „zblázni“
- strach zo smrti, pocit ohrozenia
- vnútorný nepokoj a neschopnosť uvoľniť sa
- nespavosť
- závraty, mdloby
- triaška
- potenie
- búšenie srdca
Ako sa z toho dostať?
´Život nestrácame, keď prestaneme dýchať, ale keď prestaneme byť šťastní. Život strácame vtedy, keď sa sústredíme na negatívne veci a prestaneme si užívať tie dobré´. Tento citát v sebe skrýva najúčinnejší návod na prevenciu a na liečbu úzkostných stavov. Čomu venujeme pozornosť, to narastá. Vždy máme na výber, či sa budeme sústrediť na to, čo všetko nám v živote chýba, alebo skôr na to, čo všetko sme od života dostali. My, ľudia, sme súčasťou prírody. Buď rastieme, alebo hynieme. Nič medzi tým. Je normálne a prirodzené byť smutný, je v poriadku keď občas prepadneme sebaľútosti, dôležité však je, nezostávať v tomto stave príliš dlho. Byť na dne je výborná východisková situácia, pretože dno nám slúži práve na to, aby sme sa od neho mohli odraziť. Psychológovia odporúčajú rozprávať sa o tom, či už s človekom, ktorému dôverujeme alebo s odborníkom. Liečivo pôsobí aj rozhovor s ľuďmi, ktorí si prešli, alebo prechádzajú náročným obdobím v živote a dokázali prijať či už svoju chorobu, alebo inú náročnú situáciu s vďačnosťou. „Takou je napríklad Erika Mokrý alebo Adela Vinczeová a jej manžel, ktorých nezlomila ani rakovina, depresia či neplodnosť. Ich inšpiratívne príbehy si môžete vypočuť v podcaste Všeobecne o zdraví, ktorý má pozitívne účinky od prvého počutia,“ odporúča Eva Peterová z VšZP, ktorá sa v tomto podcaste venuje aj téme nefunkčné vzťahy, vyhorení učitelia, vplyv stresu na vznik rakoviny, smútok zo straty blízkeho, ale aj tomu, aké zdravotné následky má na nás nedostatok oddychu.
* Prieskum Ligy za duševné zdravie o stave vnímania duševného zdravia Slovákmi 2021
