LINKA PSYCHOLOGICKEJ POMOCI Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach

V týchto dňoch uplynuli dva roky, od kedy sme zaznamenali na Slovensku prvý potvrdený prípad pacienta s ochorením COVID-19. Dva roky mimoriadne náročnej situácie zvýšili nároky aj na psychiatrickú a psychologickú starostlivosť. Čo všetko prinesie do našej duševnej pohody vojna a dennodenný pohľad na tisíce ľudí, ktorí si zachraňujú to najcennejšie – svoje vlastné ľudské životy. Prichádzajú pritom o svojich blízkych, o svoje domovy.

Klinická psychologička z II. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice  Milana Kovaničová, PhDr., CSc. hovorí, že „každá náhla a nečakaná situácia predstavuje nárok na adaptačné mechanizmy a na aktiváciu nových postojových alebo informačných a emocionálnych reakcií. Vo všeobecnosti musíme povedať, že udalosti, ktoré sa teraz okolo nás dejú, predstavujú vysokú záťaž pre každého z nás. Bez ohľadu na to, či je človek inak psychicky zdatný, alebo celkom iste pre psychicky zraniteľnejších ľudí, ako sú naši pacienti.“

Zástupca prednostu kliniky JUDr. MUDr. Ján Uhrin, MHA k tomu dodáva: „Neostáva nám nič iné v tejto situácii, kedy je neďaleko nás vojna, ako sa naučiť  v tejto situácii fungovať. Zapojiť všetky svoje adaptačné mechanizmy, ktoré máme a ak tie vlastné nám už nebudú stačiť, na to sme tu my, ľudia, ktorí poskytujeme psychologickú a psychiatrickú pomoc.“ Či už pôjde o pomoc prostredníctvom psychoterapie alebo  v závažnejších prípadoch medikamentóznu liečbu, ktorá vie  človeka upokojiť a prinavrátiť mu spánok.

Odborníci UNLP sú k dispozícii každému

„Sme tu na to, aby sme pomohli, na našich ambulanciách sú maximálne skrátené čakacie lehoty. Vo väčšom počte zapájame personál aj do ambulantnej starostlivosti, napriek komplikáciám, ktoré nám stále spôsobuje COVID-19. Každému, kto vyhľadá naše ambulancie, aj bez objednania, bude poskytnutá pomoc,“ hovorí J. Uhrin.

Rast napätia sa totiž dá očakávať. „Môže sa to premietnuť možno aj do vzťahovej roviny, čo následne eskaluje na drobnostiach, ktoré potom ľudí destabilizujú a vedú k bežným konfliktom,“ pokračuje M. Kovaničová. „Môžeme očakávať aj nárast bežného napätie            v medziľudských vzťahoch v súvislosti s tým, že niekde visí niečo hrozivé, o čom nič nevieme, čo sme nikto nečakali. Zostávame pri tých slovách, že je to hrozné, je to neľudské a deje sa to blízko nás. Nikto nemôže vedieť, či to hrozné bude naozaj aj za dverami.“

Samotní utečenci sú ľudia v absolútnom strachu, úzkosti. Ľudia, ktorí utekajú. Je to nepredstaviteľná téma pre civilizované 21. storočie.

Klinická psychologička oceňuje, ako sme zareagovali my Slováci, Európania, ako reagujú naše vládne inštitúcie a pomáhame utečencom. „Všetka tá forma pomoci, aktivizácia je potešiteľná, potešiteľné je ako rýchlo a pružne všetci zareagovali, reakcie vládnych a štátnych inštitúcií. Sledujeme to, aby sme mali informácie aj pre ľudí, ktorí nám budú volať na naše telefonické linky pomoci, aby sme im vedeli pomôcť a poradiť.“

Zatiaľ je situácia vcelku pokojná. O pacientov, ktorí vyhľadali našu zdravotnú pomoc sa dokážeme postarať nateraz bez väčších komplikácií. Hrôzy vojny, existenčný strach sa však budú prehlbovať a pomoc psychológov, či psychiatrov bude oveľa viac potrebná. „Som si istý, že urobíme absolútne všetko, čo je medicínsky možné. Pre psychiatriu a psychológiu je veľkou bariérou jazyk. Pri komunikácii v angličtine to zvládneme sami,  komunikáciu, liečbu, psychoterapeutické intervencie.  Pri pacientoch, s ktorými sa nebudeme vedieť dorozumieť v angličtine, ani v slovenčine, rátame s pomocou tlmočníkov pri vyšetreniach, aj pri psychoterapeutických intervenciách. Zabezpečíme ich v spolupráci so študentami Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.“ Je to však len krátkodobé núdzové riešenie, kým zabezpečíme liečbu v ukrajinskom jazyku.

Hoci nikto v súčasnosti nemá skúsenosť s pacientami s post traumatickou poruchou alebo akútnou stresovou reakciou vzniknutou v súvislosti s vojnovým konfliktom (iné post traumatické poruchy liečime), keďže vojnové konflikty sa v našom regióne desaťročia nevyskytovali, primár Uhrín verí, že „tak ako nás zaskočila pandémia, a našli sme si postupne cestu ako pristupovať k pacientom, tak som si istý, že aj teraz nájdeme spôsob, ako ľuďom, ktorí nás budú potrebovať, pomôcť.“

LINKY pomoci pre každého, kto cíti úzkosť alebo má strach

Zatiaľ nezaznamenávame nápor na linkách pomoci, „ale je pravdou, že nám už volajú pacienti s určitými psychickými ťažkosťami, ktorí vnímajú, že u nich dochádza k nárastu úzkosti. Pacienti, ktorí boli stabilizovaní a cítili sa vo všeobecnosti dobre, vnímajú tento konflikt a majú strach,“ rozpráva  zdravotníčka, ktorá pomáha ľuďom na anonymných linkách pomoci UNLP. „Volajú už aj ľudia, ktorí nepatria do skupinu psychiatrických pacientov, ale prejavujú sa u nich pocity stresu a strachu.“

Volajúci pacienti zažívajú nadmernú úzkosť.  Dôležité je každé slovo, každé odporúčanie, ktoré dostanú. „Pre nás je prioritou, aby sa cítili bezpečne a aby zachovali pokoj. Snažíme sa s nimi komunikovať o ich emóciách, o ich pocitoch, aby všetko bolo vypovedané, aby sa necítili osamelo. Tiež im vysvetľujeme, že je  normálne, že sa v súčasnosti takto cítia, pretože je to nadmerne záťažová situácia a je to normálna reakcia na tieto podmienky, ktoré prežívame. Tým, že všetci pociťujeme neistotu a neviem, čo očakávať, všetci pociťujeme napätie,“ dodáva.

Linky fungujú 24 hodín 7 dní v týždni NON STOP. Sú anonymné.

Kontakty sú dva: (+421) 055 6222323   alebo  (+421) 055 6441155

Linka pomoci aj pre zdravotníkov

„Radi pomôžeme aj kolegom, aj naši zamestnanci a všeobecne zdravotníci môžu zavolať. V prípade, ak majú pocit, že svoj súčasný stav nezvládajú, môžu vyhľadať pomoc na našich linkách. Je to anonymné a nie je hanbou požiadať o pomoc, keď ju ktokoľvek z nás potrebuje,“ uzatvárajú kolegovia z II. psychiatrickej kliniky.

Zdieľať článok:

Facebook
Twitter
Pinterest
LinkedIn

Podobné články