Veronika Jariabková: Kostaričania sa nikdy nesťažujú, žijú v radosti a naplno. To je ich tajný recept na dlhý život.

 Veronika Jariabková: Kostaričania sa nikdy nesťažujú, žijú v radosti a naplno. To je ich tajný recept na dlhý život.

Vero, ako sa necháva oslovovať, celým menom Veronika Jariabková, je veľmi srdečná a krásna mladá žena, ktorá sa len prednedávnom vrátila z Kostariky, kde žila a pracovala celých päť rokov. Potom nastal deň, kedy sa rozhodla priniesť všetko to čo sa v tamojšej kultúre naučila, opäť domov na Slovensko a obohatiť ľudí nielen v rodnom Trenčíne, ale aj v okolí. Dnes sa venuje viacerým aktivitám vrátane meditačnej muzikoterapie a rozbieha u nás to, čo tu ešte nebolo: kakaový rituál.

V tomto rozhovore sa dozviete:

  • Ako sa mladej Slovenke podarilo odísť žiť na Kostariku.
  • V čom je mentalita tamojších ľudí odlišná od tej našej.
  • V čom spočíva tajomstvo dlhovekosti Kostaričanov?
  • Čo trápi miestne mladé ženy a aká je ich zdravotná starostlivosť?
  • Čo je to kakaový rituál?

„Iba srdcom sa vieme skutočne napojiť na život. Iba s otvoreným srdcom vieme pochopiť skutočný zmysel života.“ VERO

Veronika, ako si sa dostala na Kostariku? Čo ťa tam priviedlo?

Pred viac ako siedmimi rokmi som prvýkrát vycestovala na Kostariku na pracovnú stáž z mojej univerzity v Holandsku. Pracovala som v jednej neziskovej organizácii, kde som pomáhala deťom a matkám žijúcim v extrémnej chudobe. Počas tohto obdobia som žila u skromnej lokálnej rodiny a bola to krásna skúsenosť. Po piatich mesiacoch som sa vrátila dokončiť univerzitu a po roku som znovu odišla na Kostariku pracovať na svojom vlastnom projekte, ktorý bol venovaný psychickej podpore žien. Počas dvoch mesiacov práce so ženami v extrémnej chudobe (išlo väčšinou o veľmi mladé matky), som zistila, že moja práca je veľmi užitočná a že Kostarika je mojim novým domovom. Preto som sa rozhodla ísť naspäť domov, zbaliť si všetky kufre, ktoré som v Holandsku mala, a presťahovať sa na Kostariku na dobu neurčitú. Musím povedať, že logiku to veľmi nemalo, lebo som nevedela, čo presne budem robiť, no moje srdce mi jasne hovorilo, že mam ísť a nebáť sa. Toto hlasné volanie sa nedalo ignorovať a tak som sa odhodlala a povedala som Európe Adiós. Ani chvíľku som o mojom rozhodnutí nepochybovala. Práve naopak, bola som veľmi nadšená a plná očakávaní a radosti z nového životného dobrodružstva v tak exotickej krajine. Nevedela som čo ma čaká, no vedela som, že sa mám na čo tešiť.

Päť rokov je pomerne dlhá doba. Čomu všetkému si sa počas tohto obdobia na Kostarike profesionálne venovala?

Predtým, ako som prvýkrát prišla žiť na Kostariku, som mala niečo našetrené a plán otvoriť si s priateľkou interaktívnu jazykovú školu. Pred odchodom bolo všetko dokonale naplánovane a pripravené, no keď som dorazila, plány zlyhali. (Na Kostarike je úplne normálne, že veci proste nejdú podlá plánu.) Tak som hľadala iné možnosti. Začala som pracovať v obchode so suvenírmi, vyrábala som náramky a tričká, ktoré som predávala, a keďže som bývala u kostarického priateľa, moje zárobky mi stačili. Po nejakom čase som dostala veľmi zaujímavú ponuku pracovať pre jednu americkú spoločnosť ako organizátorka svadieb. Prešla som pohovorom, aj keď som nemala žiadne skúsenosti, a naučila sa všetko od nuly. Bola to veľmi zaujímavá práca. Organizovali sme luxusné exotické svadby na pláži. Veľmi ma to bavilo.

Po roku som avšak zistila, že ma to už nenapĺňa, a po návšteve Peru som z práce odišla, mysliac si, že začnem podnikanie s mojou vtedajšou značkou We Are Happy People. Predávala som krásne produkty a pomerne sa mi darilo, ale prišla mi ďalšia ponuka pracovať v mojom obľúbenom najkrajšom hoteli na pláži Cala Luna, kde som mala pracovať na recepcii a neskôr pomáhať s pobytmi. Avšak po mesiaci práce recepčnej som dostala ponuku pracovať v ich holistickom SPA. Keďže už vtedy som sa venovala spiritualite, bola to pre mňa krásna ponuka, aj keď som nikdy nemala skúsenosť s masírovaním a terapiami.

Hotel nám zabezpečil veľmi kvalitný tréning, ktorý som si robila počas prace na recepcii. Cítila som, že je to úžasná príležitosť a že ma to bude baviť, tak som to musela prijať. Počas tréningu som sa naučila viacero masérskych technik, reiki- energetickú prácu, aromaterapiu, zvukoterapiu a mnoho ďalších. Od toho momentu som mala veľmi veľa práce, pracovala som 6 dní v týždni takmer po cely rok a mala som stovky klientov. Ľuďom som odovzdávala krásne pocity a vždy som im vyčarila úsmev na tvári, dokonca aj vyronili slzičku vďačnosti. Veľmi ma napĺňala najmä práca s energiami a liečivými zvukmi. V hoteli, aj mimo neho, som taktiež organizovala rôzne spirituálne podujatia ako meditácie, workshopy, ceremónie a mnoho ďalších. Sama som viedla rôzne meditácie, kakaové rituály a iné. Bolo toho veľmi veľa a môj život bol pestrý, zmysluplný a naplnený. Stretla som ľudí z celého sveta, rôznych kultúr, názorov a presvedčení, rôzneho veku a postavenia. Veľmi ma tento život obohatil, naučil a rozšíril mi vedomie. Na Kostarike sa všetci spájajú v láske, a preto som sa tam vždy cítila ako doma.

Akí sú Kostaričania?

Kostaričania sú krásne bytosti. Každý si ich hneď zamiluje lebo sú bezprostrední, usmievaví, pokojní a veľmi otvorení. Sú to ľudia, ktorí ma naučili žiť v prítomnosti, naučili ma správnym hodnotám ako je vďačnosť, dobrosrdečnosť, jednoduchosť a pokora. Pre nich sú peniaze druhoradé. Hlavné je mať v živote veľa lásky. Rodina je tiež pre nich veľmi dôležitá a taktiež si veľmi vážia prírodu. Je to úplne iná mentalita ako naša európska.

Kostaričania si veľkú hlavu z malých vecí nerobia. Všetko je tam Pura Vida, čo znamená niečo ako „všetko je v pohode“. Používajú to stále ako odpoveď na všetko a naozaj sa tým aj riadia. Pre mňa ako Európanku s veľkými cieľmi to bolo trošku náročné si na túto mentalitu zvyknúť, keďže u nás musí byť všetko tip-top, na čas a dokonalé. Tam sa nikto nestresuje, a keď sa niečo nespraví dnes, spraví sa to zajtra alebo nikdy a svet sa nezrúti, život pokračuje. Nevýhoda takého Pura Vida prístupu je, že ak niečo naozaj potrebujete mať spravené na čas alebo kvalitne, budete sklamaní…

V čom sa tamojšie ženy líšia od nás, Sloveniek?

Na Kostarike sú ženy veľmi krásne, jednoduchérodinne založené. Nevidím všeobecne veľký rozdiel medzi nimi a nami. Sú to veľmi radostné a veselé bytosti, starajú sa o svoj vzhľad aj mentálne zdravie. Veľmi sa medzi sebou podporujú a obdivujú, radi sa zabávajú. Ja som si s nimi veľmi dobre vychádzala. Jediný rozdiel je možno v tom, že tie jednoduchšie ženy majú deti vo veľmi skorom veku, čo im zabraňuje v štúdiu a nejakej kariére a tým pádom sa často ocitnú v náročnej finančnej situácii. Toto je spôsobene takzvaným mačizmom, kedy jednoduchí kostarickí muži nemajú dostatočný rešpekt k ženám a často sú sexuálne nezodpovední až posesívni.

Konferencia Pre zdravie ženy v Bratislave 2021 – ONLINE PRENOS (LIVE STREAM)

Ako je to so zdravotnou starostlivosťou na Kostarike?

Na Kostarike z toho, čo ja viem, je veľmi dobrá zdravotná starostlivosť. Je tam veľa štátnych nemocníc a kliník a taktiež veľa privátnych. Veľa zahraničných žien tam dokonca aj rodí. Ja som za 5 rokov života nemala ani jeden zdravotný problém, takže osobne som nevyskúšala na vlastnej koži ako fungujú, ale z toho, čo viem, všetko je tam v tejto oblasti v úplnom poriadku.

Na Kostarike sa nachádza jedna z piatich preslávených Modrých zón. Je to oblasť na poloostrove Nicoya, kde sa ľudia dožívajú neobyčajne vysokého veku. V čom si myslíš, že spočíva ich dlhovekosť?

Ako som spomínala, ja sama som ani raz chorá nebola. Určite je to čerstvým vzduchom, nedotknutou prírodou, kvalitnou vodou, slnkom, čerstvým ovocím a hlavne dobrou náladou a správnym mentálnym nastavením, s ktorým tam ľudia žijú celý život. Nikdy sa nesťažujú, žijú život v radosti a naplno. Radujú sa z maličkostí a neboja sa prejaviť lásku. Pre mňa osobne toto je ten tajný recept na dlhy život.

Plánovala si sa od začiatku vrátiť domov, alebo si nechala svoj život voľne plynúť?

Úprimne, nie. Dokonca som mala aj dlhoročný vzťah s Kostaričanom, plánovala som sa tam naozaj zakoreniť a všetko som aj pre to robila. Tesne pred Covidom sa naše cesty s mojim priateľom rozišli a ja som začala cítiť, že ma láka domov. Aspoň na chvíľku som chcela tráviť viac času v Európe. Počas Covidu som napokon zostala po cely čas tam a úplne jednoduché to nebolo. Prišla som o prácu, mala som nový, pomerne náročný vzťah a chýbala mi rodina, no domov som ísť nemohla a ani nechcela, lebo vo svete vládol chaos a na Kostarike bola situácia celkom stabilizovaná. Tak som čakala, kým sa všetko upokojí, aby som išla domov na Slovensko aspoň na nejaký čas. Vrátila som sa domov koncom júna po osemnástich mesiacoch, a musím povedať že som tu veľmi šťastná. Slovensko je krásne a cítim, že tu môžem ponúknuť a zdieľať veľmi veľa z toho, čo som sa na Kostarike naučila. Domov je domov, nič sa mu nevyrovná. Takže nateraz som vďačná, že som tu a som veľmi inšpirovaná odovzdať svoje poznatky, skúsenosti a dary cez rôzne terapie, podujatia, projekty a naučiť tak aj Slovákov ako žiť viac v prítomnosti a radosti. Čo príde, neviem. Som otvorená možnostiam a idem s prúdom života tak, ako som to vždy aj robila a život ma nikdy nesklamal, iba príjemne prekvapil.

Psychosomatika: neoddeliteľné spojenie tela a duše

Čo napokon rozhodlo o tom, že si sa vrátila?

Ako som spomínala, mala som už skoro dva roky myšlienku pôsobiť aj na Kostarike aj na Slovensku. Nevedela som presne ako to spravím, no svetová pandémia mi to veľmi ujasnila a volanie môjho srdca sa nedalo prehliadať. Tak som zbalila všetky kufre a prišla som do mojej rodnej krajiny, kde ma čakali nádherní ľudia aj príležitosti. Keďže milujem zmeny a nepoznaná budúcnosť ma fascinuje, som veľmi zvedavá čo ma čaká, no už teraz viem že som na správnom mieste.

Aké najdôležitejšie posolstvo si si z Kostariky priniesla? Čo v tebe tá krajina a jej ľudia zanechali?

Najdôležitejšie posolstvo je, že sme doma všade tam kde sa cítime užitoční, prijatí a milovaní. Život na Kostarike ma naučil, že iba v láske sa vieme naozaj spojiť a zmeniť svet k lepšiemu. Pochopila som, že láska nie je len pocit, ale stav nášho bytia v ktorom sa dejú zázraky. Naučila som sa, že ak chceme niečo v živote zmeniť, musíme začať od seba, a ak chceme naozaj niečo dokázať, musíme spojiť sily a podporiť jeden druhého, vytvárať mosty a nie vysoké steny. Naučila som sa, že moja ženskosť je moja sila a moja vášeň pre život je moja esencia, a že tešiť sa z maličkostí a rozdávať radosť je skutočné šťastie…

Čomu sa aktuálne venuješ teraz?

Momentálne po príchode na Slovensko som vytvorila nový projekt Som Láska, cez ktorý budem ponúkať moje holistické terapie, učiť ľudí byť vedomými a žiť v láske a prepojení s prírodou a životom. Budem s ľuďmi zdieľať zvukoterapiu v rôznych štúdiách a na rôznych podujatiach, organizovať kakaové rituály a rôzne iné zaujímavé veci. Mam v pláne aj predaj zaujímavých produktov. No hlavne chcem zdieľať s ľuďmi moju energiu, moje poznatky, praktické rady a nástroje na vylepšenie a harmonizovanie každodenného života. Možno v budúcnosti organizovať aj pobyty na Kostarike alebo aj inde vo svete. Mám toho veľmi veľa v pláne, takže sa máte na čo tešiť a ja sa teším na vás.

Porozprávaj nám niečo o kakaovom rituáli. V čom by nás mohol obohatiť?

Kakaový rituál je jedna veľmi magická chvíľa v kruhu ľudí, kde sa napojíme na naše srdcia pomocou nápoja bohov a medicíny dávnych civilizácii kakaa. Kakao všetci poznáme vo forme čokolády, ktorú takmer všetci milujeme a poteší naše chuťové bunky aj dušičky. Je to preto, lebo kakao má naozaj špeciálne účinky, hlavne stopercentne pravé kakao z Južnej alebo Strednej Ameriky. Kakao obsahuje zložky ktoré stimulujú dobrú náladu a prinášajú pocit lásky, radosti a pokoja. Touto informáciou disponovali už dávne civilizácie a pokladali tento napoj za niečo veľmi liečivé a používali ho pri rôznych ceremóniách. Kakao nám dodáva vitálnu energiu, prebúdza v nás kreativitu a rozširuje naše vedomie. Pitím kakaa v skupinke ľudí sa všetci naladia na frekvenciu lásky, radosti a vďačnosti a tým sa vytvára veľmi krásna a silná liečiva energia, ktorú si v sebe vieme ponechať a zdieľať ju s okolitým svetom. Súčasťou takéhoto rituálu je aj hudba, meditácia a niekedy aj záverečný tanec. Ak raz pocítite čaro tohto krásneho nápoja, určite ho zaradíte do svojho každodenného života, aby ste vždy boli naladení na tej správnej frekvencii, rozdávali radosť a lásku navôkol a priťahovali si do svojho života len krásne veci.

Myslíš, že v Trenčíne si už nadobro doma, alebo máš ešte ďalšie cestovateľské plány?

Zatiaľ mi môj pocit a vnútorný hlas našepkáva že som presne tam, kde mám byť a že tu mám poslanie, ktoré neviem ako dlho bude trvať, no idem sa naň susediť celým mojim bytím. Avšak, určite nezostanem zaseknutá iba tu a ak to situácia dovolí, budem cestovať. Určite sa vrátim aj na Kostariku a navštívim aj iné krajiny. Chcem sa naďalej vzdelávať v rôznych oblastiach energetického liečenia, vedomého rastu, zvukoterapie a iných holistických terapií, nazbierať nové skúsenosti aj v iných krajinách. Veľmi sa chcem vrátiť do Peru a navštíviť krajiny ako Guatemala, Mexiko a Ekvádor, odkiaľ pochádza to najlepšie kakao. No momentálne cítim, že na Slovensku sa chcem po takmer desiatich rokoch konečne usadiť a vytvoriť si tu zázemie, kde sa budem môcť vždy vrátiť a kreatívne realizovať.

Ktorú krajinu by ste chceli najbližie navštíviť vy? 

Zanechajte nám komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *