Elena Kašiarová Bročková: Prekonala som leukémiu a dnes som takmer úplne zdravá.

Diagnóza leukémia  je zhubné ochorenie krvi, pri ktorom dochádza v kostnej dreni k množeniu bielych krviniek, a hlavne ich nezrelých foriem. Diagnóza ovplyvňuje krvotvorbu a pri tomto procese sa choré bunky dostávajú do celého tela. Dá sa s touto chorobou žiť a úplne sa z nej vyliečiť? To, ako sa človek počas tejto diagnózy cíti a čo prežíva nám prezradila v rozhovore Elena Kašiarová Bročková. Elena bojovala s leukémiou, nad ktorou úspešne zvíťazila. Nahliadnite do duše vyliečenej pacientky a prečítajte si rozhovor. Okrem samotnej liečby sa dozviete aj to, ako jej zdravotný stav ovplyvnila psychika a kto jej bol najväčšou oporou.

Ako si sa dozvedela o diagnóze leukémia? 

Bude to znieť trochu neuveriteľne, ale už na bežnej preventívnej prehliadke, na ktorú som chodila každé dva roky, mi lekárka povedala, že mám veľmi nízku hladinu hemoglobínu. Ako prvý dôvod prichádzalo do úvahy menštruačné krvácanie a tak som šla k svojmu gynekológovi. Tam sa detailným rozborom krvi zistilo, že mám tak málo hemoglobínu, že potrebujem transfúziu krvi. A putovala som na urgentný príjem na Antolskú a odtiaľ na Kliniku hematológie a transfuziológie

Predchádzali tomu nejaké príznaky?

Dva mesiace predtým, než som bola hospitalizovaná, som mala príznaky. Bola som unavená, bledá, tvorili sa mi modriny a pri väčšej námahe mi začalo veľmi búšiť srdce.

Máš v rodine niekoho, kto prekonal podobné ochorenie?

Nie.

Je ťažké o tom hovoriť, ešte tažšie to prežiť, ale ty si to zvládla. Koľko si mala rokov?

V čase, keď mi diagnostikovali akútnu myeloblastickú leukémiu som mala 38 rokov a môj syn chodil do prvej triedy na základnej škole.

Mala si malé dieťa. Kto ti pomáhal najviac v ťažkých chvíľach?

Najviac mi pomáhala moja najbližšia rodina – manžel, rodičia, sestra a priatelia. Moji rodičia hneď prišli a prevzali časť starostlivosti o domácnosť a môjho syna, tak aby pomáhali môjmu manželovi, keďže ja som bola hospitalizovaná v nemocnici a on chodil do práce. Veľmi mi pomáhali moje blízke kamarátky a kolegyne. Pravidelne ma navštevovali v nemocnici, nosili mi, všetko čo som potrebovala. Často sme si telefonovali, písali.

Elena Kašiarová Bročková

Čo ti pomáhalo najviac psychicky?

Verila som, že sa vyliečim. Verila som tomu, že som dosť silná na to, aby som tento boj vyhrala. A pomohol mi môj čierny humor, nadhľad, a chuť žiť. Veľmi som sa tešila na deň, keď si budem môcť dať kávu, vyprážaný rezeň a bryndzové halušky. Radosti každodenného života ma veľmi motivovali počas najťažších dní.

Koľko trvala celá liečba a čo všetko si absolvovala?

V deň, keď som sa dozvedela svoju diagnózu, mi začali podávať chemoterapiu. Počas svojej liečby som absolvovala 3 cykly chemoterapie a po tretej chemoterapii mi transplantovali kostnú dreň – teda po správnosti mi transplantovali krvotvorné bunky. Samotná transplantácia prebehla 23. augusta 2016 v transplantačnom centre na Klinike hematológie na Antolskej v Bratislave. Liečba chemoterapiou a následná transplantácia kostnej drene bola úspešná a ja som už takmer 5 rokov v plnej remisii – ľudovo povedané takmer úplne zdravá.

Absolvovala si aj transplantáciu kostnej drene. Vieš kto ti ju daroval?

Viem, že mojou darkyňou je žena z Nemecka. Bolo veľmi milé, keď mi deň po transplantácii lekár priniesol list od mojej darkyne plný povzbudzujúcich slov.

Vždy si pre mňa bola nesmierne optimistický a húževnatý človek. Myslíš, že ti pri liečbe pomohol aj tvoj osobný prístup? 

Myslím si, že áno. Ja som povahou a životným nastavením optimista. Vždy som bola, aj pred chorobou aj po nej. Asi to mám v sebe hlboko zakorenené, že sa na život a aj na problémy pozerám z tej lepšej stránky. Pomohlo aj to, že som si pripravila istú mentálnu stratégiu ako bojovať voči chorobe.

Čo by si odporúčala robiť pacientom, keď prežívajú ozaj krízové psychické momenty počas liečby?

Musím priznať, že aj ja som mala ťažké chvíle počas liečby leukémie. Ale  zažila som zvláštny jav: Akokoľvek mi bolo zle počas liečby, tak na druhý deň mi bolo lepšie. 😊 Mne určite pomohlo, že som aj počas choroby sa snažila robiť bežné činnosti ( domáce práce, čítanie kníh,..) tak, ako mi to umožňoval môj zdravotný stav. Pre mňa bolo dôležité, že nemôže byť moja choroba iba jediná náplň, jediná téma mojich dní. Neviem, čo by som odporúčala, ale určite pomáha aj zdieľať svoje obavy či už s lekármi alebo so spolupacientmi. Ja som v úzkom kontakte s mnohými mojimi spolubojovníkmi, stretávame sa ako komunita, komunikujeme spolu a mne to veľmi pomohlo aj počas aktívnej liečby a pomáha mi to aj teraz.

Elena Kašiarová Bročková

Transformovala si sa aj profesionálne. Stala sa z teba freelancerka v oblasti PR. Čo ti tvoja diagnóza “priniesla” ?

Diagnóza akútna leukémia úplne zbúrala môj život zo dňa deň. Paradoxne som vďaka tomu dostala šancu si život vystavať nanovo podľa svojich predstáv. Mojou prioritou a najväčšou vzácnosťou sa stal môj čas, lebo som sama sebe vzácna. Po chorobe som sa vrátila do mojej pôvodnej práce a začala som sa zamýšľať nad tým, čo budem robiť v budúcnosti. Keď som oslávila 40tku, tak som si položila otázku, čo chcem robiť a kam sa chcem posunúť. Postupne som dospela k rozhodnutiu trochu zariskovať a ísť na „ voľnú nohu“. A je to veľmi príjemné a osviežujúce. Zmenila som aj oblasť pôsobnosti a momentálne sa venujem komunikácii a public relations. Keďže si môžem manažovať svoj vlastný pracovný čas, tak mám kapacitu aj na vzdelávanie. Momentálne študujem online Digitálnu univerzitu, aby som mala prehľad v online nástrojoch, sociálnych sieťach a content marketingu, lebo väčšina firemnej komunikácie sa presúva práve do tohto priestoru.

Čítajte tiež:https://akcnezeny.sk/miroslava-harisova-choroba-mi-dovolila-nazriet-do-svojho-vnutra-spoznat-svoje-strachy-a-skusit-s-nimi-zabojovat/

 

Zdieľať článok:

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on pinterest
Pinterest
Share on linkedin
LinkedIn

Podobné články