Duševné zdravie detí – aktuálna téma postcovidových dní

 Duševné zdravie detí – aktuálna téma postcovidových dní

Spomienky na to, ako trávili voľný čas deti v období, keď elektronické zariadenia a pandémia ešte neriadili naše životy, nás zavedú na dedinu k babke. Kopa detí na ihrisku hrala od naháňačky cez schovávačku až po vybíjanú asi všetky hry od výmyslu sveta. Celé dni behali po lúke a babka mala problém dostať ich k stolu, aby sa najedli. Dnes svet funguje inak. Naše dni riadia mobily, tablety, počítače a aplikácie.

Elektronické zariadenia nám významným spôsobom uľahčujú pracovný život. Počas pandémie nám ale životy začali doslova riadiť. Dospelí, a bohužiaľ aj deti a najmä tínedžeri, zostali pripútaní k stoličkám a počítačom na celé dni, týždne ba mesiace. Už pred príchodom covidu rodičia mladých ľudí pociťovali negatívne vplyvy elektronických zariadení na životy svojich detí. Pandémia a s ňou spojené online vyučovanie im nepomohlo. Skôr naopak. Mnohí hovoria o katastrofálnych dopadoch korona krízy na psychiku mladých ľudí i malé deti.

„Dnešné deti a ani my, dospelí, už nebudeme môcť existovať úplne bez elektronických zariadení. Online svet je našou každodennou a neoddeliteľnou realitou. Máme preto ako rodičia novú úlohu. Naučiť deti, ako s nimi narábať a ako sa v online nestratiť.“

Ilustračná foto

Ako pandémia zmenila trávenie voľného času u detí a mladých ľudí?

Na to, čo našim deťom obdobie pandémie dalo a čo im naopak vzalo, ako sa s tým popasovať a ako naše deti motivovať, viesť a ako im pomôcť nájsť svoju vlastnú cestu „prežitia“ tohto pre všetkých náročného obdobia, sme sa pozreli s PhDr. Luciou Vargovou Ištvanikovou, PhD., psychologičkou, lektorkou a zakladateľkou Centra osobnostného rozvoja detí a dospelých.  

Prinášame vám prvý zo série rozhovorov na tému duševného zdravia našich detí.

Lucka pôsobí v oblasti krízovej intervencie od r. 2004 a od r. 2005 sa venuje lektorskej činnosti, príprave a realizácii tréningov v oblasti osobnostného rozvoja, firemného vzdelávania, zvládania záťažových situácií a zdravého životného štýlu. Rovnako dlho pôsobí aj v poradenskej a terapeutickej praxi, kde sa venuje individuálnym klientom (dospelým aj deťom), párom, rodinám a pracovným kolektívom. Jej mottom je: „Verím, že ak sa človek odhodlá a vytrvá, vždy nájde svoju cestu a riešenia.“

Dovolenka – vzácne chvíle vzájomnej blízkosti.

Pani doktorka, vy sama ste mama malého školáka. Povedzte preto ako mama a zároveň psychológ s bohatými skúsenosťami v pomáhaní deťom, ako vnímate rozdiel v trávení voľného času detí dnes a pred pandémiou? Keď hovoríme o deťoch, rozdeľme ich na mladšie, ktoré mali online vyučovanie kratší čas, a tie, ktoré pri počítačoch strávili takmer pol roka. Vidíte tu rozdiel?

Fakt je, že trávenie voľného času u detí sa zmenilo, o tom niet pochýb. Počas pandémie a obdobia, kedy sme zostali všetci pripútaní k počítačom, sa tieto rozdiely ešte prehĺbili. Mladšie deti, predškoláci alebo deti na prvom stupni základných škôl, si dokázali viac zachovať odstup od elektronických zariadení a naďalej vyhľadávali sociálne kontakty. Ostali v kontakte s rovesníkmi. Je však pravda, že aj pri týchto deťoch sa čas vstupu do online prostredia pandémiou a s ňou spojeným online vyučovaním urýchlil. Aj rodičia, ktorí dovtedy odolávali prosíkaniu detí a odďaľovali čas, kedy im dajú mobil či tablet, boli nútení urobiť tak kvôli škole. Je prirodzené, že túto skupinu detí donedávna nepoznané či zakazované doslova strhlo. U starších detí som sa skôr stretávala s tým, že boli na čas strávený online už alergickí. Napriek tomu ale boli ochotní množstvo času venovať mobilnému zariadeniu aj po skončení vyučovania. Mobil či počítač bol totiž ich jediným zdrojom kontaktu s rovesníkmi.

Lekárka s celostným prístupom, MUDr. Diana Porubčanová: Pokiaľ má žena na prvom mieste seba a svoje potreby, prejaví sa to aj na jej okolí.

Čo vidíte ako najčastejší dôvod, prečo deti trávia na elektronických zariadeniach tak veľa času?

Všetci, aj my dospeláci, sme zistili, že online prostredie nám otvára obrovské možnosti. Vnímam tri dôležité faktory, ktoré deti a mladých ľudí pútajú k elektronickým zariadeniam. Pre deti, najmä tie najmladšie, je to veľké lákadlo. Prirodzene inklinujú ku svetu, ktorý im bol do tohto času odopieraný a v ktorom sú ich starší súrodenci a rodičia už zabývaní. Ich nervová sústava intenzívne reaguje na množstvo podnetov, ktoré jej online ponúka. U detí starších je zas dôvodom fakt, že aspoň online mali kontakt s rovesníkmi a kamarátmi. Dokonca som sa stretla s tým, že mladí ľudia, ktorí majú problém nadväzovať priateľstvá v reálnom svete, boli za online vďační a mnohí si našli spriaznené duše, po ktorých túžili. Nie je to samozrejme úplne ideálne, ale je pre dieťa dôležité mať niekoho, s kým zdieľa svoje pocity, nálady, trápenia, radosti. Tretím veľkým ťahačom je pocit víťazstva zažívaný napríklad pri hraní hier. Tak u mladších ako aj u starších detí. Mnohí zažívali úspech prvýkrát a mohli si ho dopriať. Tým pádom sa u niektorých začali vyskytovať prejavy závislosti na hrách.

Spoločne strávené chvíle nabíjajú energiou a budujú pevné putá.

Aký to má vplyv na vývoj detskej psychiky?

Rozhodne to nejaký vplyv na vývoj detskej psychiky má. Existujú štúdie, ktoré hovoria, že časté hranie hier a nadmerné trávenie času na elektronických zariadeniach podnecujú rozvoj nervozity a agresie u detí. Naopak, sú štúdie, ktoré napríklad vyzdvihujú strategické hry, ktoré pozitívnym spôsobom vplývajú na vývoj detského myslenia. Prirodzene, pre väčšinu detí sú atraktívnejšie práve hry podnecujúce agresivitu a násilie. Ak máme hovoriť o negatívach, je fér spomenúť aj pozitíva. Pozitívnym vplyvom môže byť už spomínané nadviazanie kamarátstiev u detí, ktoré mali problém nadviazať ich mimo online sveta a tu sa im to podarilo. V niektorých prípadoch dokonca môžeme hovoriť o pozitívnom vplyve pri búraní bariér medzi dieťaťom a dospelým, dieťaťom a rodičom či dieťaťom a odborníkom. Niekedy deti majú menšie zábrany niečo napísať ako povedať a tu nastáva ten pozitívny moment. V mnohých prípadoch to môže byť aj priblíženie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, kedy dieťa vidí záujem rodiča o jeho svet a tým pádom príde k nadviazaniu dialógu. Napriek pozitívam, ktoré online svet priniesol, netreba zabúdať, že aj v jeho využívaní musí existovať nejaká rozumná miera. Ak sa rodič stráca v množstve rôznych názorov, vždy sa môže poradiť s odborníkom, ktorý sa venuje jemu a jeho deťom individuálne.

Čo je tým bodom, kedy sa rodičia už rozhodnú vyhľadať vašu odbornú pomoc?

Najčastejšie prichádzajú rodičia vtedy, keď sa u detí prejaví agresivita voči nim, súrodencom, počítaču, prípadne nekontrolovateľný bezdôvodný plač či iné „neprimerané“ emocionálne reakcie v prípadoch, kedy nie sú vôbec na mieste. Toto sledujeme najmä u mladších detí. U starších detí to môžu byť nezvládnuteľné emócie, krik, či výbuchy hnevu. Rodičia sa zvyknú zľaknúť vo chvíli, keď si uvedomia, že téma sa doma krúti iba okolo hry a počítača. Mladí ľudia sa zvyknú zatvoriť vo svojej izbe, nemajú záujem o dianie v rodine, o kamarátov, nemajú potrebu sa osprchovať, dokonca nepotrebujú jesť.

S akými najčastejšími problémami detí v spojitosti s používaním elektronických zariadení sa stretávate?

Chlapci skĺznu najmä do agresivity prejavujúcej sa najmä vtedy, keď sa im nedarí v hre alebo im chceme vziať mobil či zakážeme počítač. Dokonca sledujeme, že agresivita prerastie až do bodu, kedy dieťa dokáže v návale hnevu udrieť rodiča. U dievčat je to najmä psychické. Zintenzívňuje sa vnútorné prežívanie a trápenie sa. Odmietajú komunikovať, izolujú sa, výrazne sa znižuje záujem o rovesnícke interakcie, celkovo nemajú záujem nič robiť.

Koľko času stráveného na elektronických zariadeniach vnímate ako „vhodný“ pri deťoch a mladých ľuďoch? Skúsme hovoriť o dennej báze.

Čím menej tým lepšie. Nedá sa to samozrejme povedať na minútu presne. Pri najmenších deťoch sa snažme pohybovať niekde okolo 1 hodiny denne. Postupom veku je potrebné prirodzene pridávať. Čím viac niečo deťom budeme zakazovať, tým viac bude ich túžba narastať. Cesta je vzájomný dialóg. Rozprávať sa s deťmi o tom, čo im elektronické zariadenia do života prinášajú a čo im berú. Eliminovať čas v prípade výskytu agresivity, nezvládnutých emócií, ale naopak, v prípade zlepšenia opäť povoliť viac. Základ je rozprávať sa s deťmi, nastaviť si pravidlá hneď na začiatku, zaujímať sa o ich prežívanie aj o ich život v online priestore.

Konferencia Pre zdravie ženy v Bratislave 2021 – ONLINE PRENOS (LIVE STREAM)

Ako rozpoznať abstinenčné príznaky u detí v prípade odobratia mobilného zariadenia?

Spomenula by som tie, pri ktorých by som ako rodič určite spozornela a začala situáciu riešiť. U menších detí je to prejav veľkého vzdoru voči rodičovi, hádzanie sa o zem, nekontrolovaný plač, krik, až fyzické napadnutie nielen súrodenca, ale aj rodiča či inej autority. U starších detí a mladých ľudí to môže byť napríklad neprimerané zvýšenie hlasu, slovné napadnutie rodiča, použitie nadávky, búchanie a ničenie vecí, nábytku, dokonca počítača, utiahnutie sa do izby a odmietanie vyjsť z nej, apatia voči všetkému, čo sa deje v rodine, škole či medzi kamarátmi.

Ako motivovať deti, aby sa s rodičmi rozprávali o tom, čo na elektronických zariadeniach robia. Je to vôbec možné?

Zaujímať sa, rozprávať sa o tom, čo deti sledujú. Dokázať si vzájomne vyjadriť názor, ale nebyť automaticky v pozícii odporu či kritiky voči záujmom dieťaťa. To je základ budovania dôvery, vzťahu a to je cesta ako vedieť, čo dieťa prežíva v online prostredí. Ak sa deti pýtajú, odpovedať im. Hovoriť s nimi napríklad o tom, čo ja sledujem na instagrame, ktoré stránky či účty by mohli byť aj pre dieťa zaujímavé, podnetné, motivačné. Stráviť na sociálnych sieťach čas spoločne. To je cesta ako mať prehľad a nebyť v prípadne ťažkostí zaskočený. Byť dieťaťu partnerom, nie kontrolu.  Vzťah založený na partnerstve pretrvá, vzájomne obohacuje a otvára dvere ku komunikácii.

Ilustračná foto

Je vhodné, aby mal rodič prístup do elektronického zariadenia dieťaťa a sledoval jeho aktivitu? Ak áno, ako to robiť citlivo alebo kde je tá miera či hranica, aby sme si vzťah s dieťaťom utužili a nie sa mu vzdialili.

To je vhodné riešiť od úplného začiatku, od prvého momentu, kedy dieťa dostáva do ruky svoj prvý vlastný mobil. Nastaviť si pravidlá fungovania. Celé to súvisí s ovzduším, aké vládne v rodine. Ak má rodič zaheslovaný telefón, prečo by sme mali vyžadovať od dieťaťa, aby sme mali automaticky voľný vstup do toho jeho. Absolútne kľúčové je budovanie dôvery medzi rodičom a dieťaťom. Keď sa s deťmi rozprávame, zaujímame sa o ich svet, prežívanie, ak naše reakcie nie sú pri tom čo sa dozvieme pre deti zraňujúce, jednoduchšie sa podelia aj o svoje starosti či radosti, ktoré prežívajú. O to jednoduchšie to bude aj s nastavovaním pravidiel pri používaní mobilu a jeho kontrole. Nebudeme mať potrebu tajne čítať správy, ktoré si píšu s kamarátmi.

Ak si vzťah založíme na dôvere, mala by fungovať aj v tejto oblasti. Ak sa pravidelne zaujímame, čo dieťa prežíva a budujeme atmosféru dôvery a bezpečia je pravdepodobnejšie, že sa nám zdôverí, aj keď bude mať problém na sociálnych sieťach. Nebojme sa teda sadnúť si s deťmi k instagramu a pozrieť si spolu reels alebo youtuberov, ktorí nás asi veľmi nebavia, no pre naše deti sú častokrát vzorom. Snažme sa im porozumieť alebo ich aspoň vypočuť. Hneď na začiatku si spoločne nastavme podmienky, za akých budeme mať dôvod do telefónu toho druhého vstúpiť. Nerobme to tajne. V živote môžu nastať situácie, kedy budeme mať podozrenie, že sa s dieťaťom niečo deje, ono o tom odmieta hovoriť a ten telefón nám pomôže nahliadnuť do problému. Nikdy však nezneužívajme to, čo zistíme. Narábajme s tým citlivo.

Prvá pomoc komplexne: Naučte sa zachrániť život a okamžite zmierňovať bolesť

Ako motivovať deti k inej činnosti, máte pre rodičov nejaké „tipy a triky“?

Príklad rodiča platí vždy, aj keď sa nám môže zdať, že nie. Raz to určite príde.  Ak si rodič potrebuje oddychovať od práce čítaním statusov na sociálnych sieťach, nechcime od dieťaťa, aby išlo oddychovať na bicykli. Rozmýšľajme a hľadajme, čo by sme s deťmi mohli robiť spoločne. A reálne to spoločne robme. Ak sa nám nechce ísť von, pozrime si video návod ako niečo urobiť, vylepšiť. Nech príde dieťa s nápadom ako tráviť voľný čas, nech nájde samo aktivitu, nech vymyslí činnosť a za to bude odmenené trebárs hodinou hier navyše. Je to motivačné. Dieťa je prirodzené hravé a vynaliezavé. A práve to sa snažme ako rodičia vyžiť a viesť deti k používaniu ich kreativity konštruktívnym spôsobom. To je pridaná hodnota pre všetkých zúčastnených.

Pripravila: Lucia Kočková

Foto archív: PhDr. Lucia Vargová Ištvaniková, PhD.

Ilustračné foto: Freepik

Zanechajte nám komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

− 6 = 1