Ako postupovať pri traumatizujúcej udalosti

Traumatické udalosti sa nikomu z nás nevyhýbajú. Žiaľ, aj nepríjemné a ťažké veci sú súčasťou života. Patrí medzi ne úmrtie blízkej osoby, choroba, fyzické či psychické násilie, prírodné katastrofy a vojny. To, ako si s nimi poradíme a ako napokon cez ne prejdeme a vyjdeme z nich von, má niekoľko štádií a väčšinou sa ani jedno z nich nedá preskočiť. Je dobré o nich vedieť a preto vám prinášame bližší pohľad na tému tráum a štádií ich spracovania.

Čo sa v človeku odohráva pri traumatizujúcej udalosti?

Keď prežívate traumatickú udalosť, obranný mechanizmus vášho tela sa aktivuje a vytvorí stresovú reakciu, ktorá môže spôsobiť, že pocítite rôzne fyzické príznaky, budete sa správať inak a budete pociťovať intenzívnejšie emócie. Výsledkom stresovej reakcie je útek, útok alebo ustrnutie (zamrznutie). Organizmus v tom čase začne produkovať zvýšené hladiny hormónov kortizoladrenalín, čo vedie k viacerým prejavom akými sú:

  • zvýšený krvný tlak;
  • zvýšený tep;
  • zvýšené potenie;
  • strata chuti do jedla;
  • únava,
  • sťažená koordinácia;
  • nemožnosť sa sústrediť na bežné každodenné činnosti.

Všetky tieto prejavy sú prirodzené, pretože ide o evolučný spôsob, akým vaše telo reaguje na núdzovú situáciu, takže je pre vás jednoduchšie bojovať alebo utiecť.

Bezprostredne po traumatickej udalosti môžu ľudia zažiť šok a odmietanie. To môže počas niekoľkých hodín alebo dní ustúpiť množstvu iných pocitov akými sú smútok, hnev a seba obviňovanie. Napokon dochádza k prijatiu celej udalosti. Mnoho ľudí sa neskôr cíti lepšie a postupne sa zotavujú. Ak však u niekoho tieto pocity pretrvávajú, môžu viesť k vážnejším problémom duševného zdravia ako je post traumatická stresová porucha a depresia.

Post traumatická stresová porucha a depresia

Ľudia trpiaci touto poruchou môžu pociťovať úzkosť roky po prežití traumy, či už sa ich dotkla fyzicky alebo nie. Bežné príznaky zahŕňajú opätovné prežívanie udalosti v nočných morách alebo flashbackoch, vyhýbanie sa ľuďom alebo miestam spojených s udalosťou, záchvaty paniky, poruchy spánku a slabú koncentráciu. Časté sú aj depresie, emocionálne otupenie, užívanie drog alebo nadmerné pitie alkoholu a hnev.

Klinická depresia je niečo iné ako keď sa cítime smutní alebo bez nálady. Je to stav, kedy už ani nedokážeme ráno vstať z postele. V tejto chvíli, pri obidvoch prípadoch, by mala prísť na rad kognitívno-behaviorálna terapia u klinického psychológa prípadne návšteva psychiatra za účelom predpísania liekov na zmiernenie depresie. Ideálna je kombinácia obidvoch.

Približne milión slovákov zažíva úzkostné poruchy, no len tretina ich rieši

Ako sa vyrovnať s traumou

Hľadajte podporu u svojich blízkych. Po traumatickej udalosti môže byť ťažké hovoriť o nej s kýmkoľvek. Možno im nebudete chcieť spôsobiť žiadne trápenie alebo jednoducho budete potrebovať priestor na to, aby to všetko spracovali. Je však dôležité byť v blízkosti iných ľudí, pretože vám môžu pomôcť pri zotavení sa a návrate späť do reality. Nemusíte sa s nimi rozprávať o tom, čo ste prežili. Ak nemáte nikoho nablízku, s kým by ste sa mohli porozprávať, zavolajte na bezplatnú linku pomoci pre duševné zdravie (napríklad Nezábudka  0800 800 566).

Robte každodenné veci. Dbajte na to, aby ste sa zdravo stravovali, prijímali dostatok tekutín, chodili na čerstvý vzduch a venovali sa akýmkoľvek činnostiam, ktoré vám prinášajú radosť.

Terapeut Viliam Kuruc: Ta nejbolestnější traumata mlčí a často nemají slova

Vyhľadajte odbornú pomoc. Ak u vás prebiehajú príznaky, ktoré ovplyvňujú váš každodenný život, je dôležité čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc, aby ste sa mohli začať postupne zotavovať. Bezodkladne tak urobte ak:

  • sa nemáte o svojich pocitoch s kým porozprávať;
  • sa neviete vrátiť späť do normálu ani po 6 týždňoch od traumatizujúcej udalosti;
  • niekto z vášho okolia si všimol prudkú zmenu vo vašom správaní;
  • neviete sa sústrediť na prácu či štúdium;
  • máte problém vykonávať bežné, každodenné činnosti;
  • utápate svoj smútok v alkohole, drogách či inom type závislosti.

V prípade potreby odbornej pomoci kontaktujte napríklad Ligu za duševné zdravie.

Obrázky zdroj: Freepik

Zdieľať článok:

Facebook
Twitter
Pinterest
LinkedIn

Podobné články